Pamätáš, ako som spomínal, že ďalšie miesto, ktoré objavím, bude 6. najväčšie mesto Francúzska, kde sa rodiny kúpu vo fontáne a kde hrad stále dýcha históriou? A hádal si, o ktoré mesto ide? Ak áno, tak určite vieš, že to je Nantes. Mesto na rieke Loire.
Toto mesto, známe aj ako hlavné mesto Bretónska (aj keď niektorí Bretónci s tým nesúhlasia), leží asi 50 minút vlakom od La Roche-sur-Yon. Lístok ťa výjde na cca 11 eur – a keďže sme boli študenti na Erasme, rozpočtovo to trošku bolelo. Ale čo už, keď si chceš užiť, musíš občas investovať. A my sme na tomto výlete skutočne nešetrili ani zážitkami a ani peniažkami.
Beriem to ako dobré rozhodnutie? Určite áno. Stálo to za to. Všetko, krásne viac ako 3 týždne. A pokial máš aj ty na škole možnosť vyraziť na Erasmus+, určite choď do toho, maximálne čo sa ti môže stať, že si tam nájdeš nových ľudí a zažiješ kopu zážitkov.
Kde Začať po Príchode na Vlakovú Stanicu?
Naša prvá zastávka bola park Jardin des Plantes. To miesto je ako z filmu – množstvo zelene, lavičky, jazierko, a dokonca aj sochy medveďov z hliny (áno, medveď z hliny, nečakaj logiku, si vo Francúzsku). Tu je všetko, akoby postavené na hlavu, no vlastne niečo aj bude a to doslova.
Pri vstupe nás privítal starší pán a bol zvedavý, že kto sme čo sme. Typický francúz – akurát, niesol domov čerstvé bagety, ktoré mal v taške a už sa nevedel dočkať až ich doma zje. Skúsil nám niečo povedať, no kým my sme sa trápili s francúzštinou, on zápasil s angličtinou. Výsledok? Nepochopili sme nič, ale aspoň sme si zakývali a zasmiali sa.


Prechádzka po parku bola super, no musím spomenúť tú legendárnu lavičku, ktorá bola tak obrovská, že vyzerala ako postavená pre obrích návštevníkov. Ak vieš, vieš. Ak nevieš, choď si prečítať minulý článok (link).

Gotická katedrála Saint Pierre et Saint Paul
Ďalšou zastávkou bola katedrála Saint Pierre et Saint Paul. Tento gotický skvost začali stavať v roku 1434 a dokončili až o takmer 500 rokov neskôr. Mimochodom, ide o jednu z najvyšších katedrál vo Francúzsku, takže pohľad na ňu zblízka je fakt impozantný.
Na živo vyzerá oveľa vyžšie ako sa môže zdať. Je majestátna. A nemá toľko oblúkov a zaoblení ako môžno náš dóm sv. Alžbety v Košiciach. Tu je z predu hladká, takmer by som povedal, že rovná stavba, tiahnúca sa do výšin. My sme však do vnútra nešli, asi sme boli príliš hladní, a tak sme sa presunuli rovno na pizzu.

”Nedeľný Obed”
Naša gastro-zastávka bola v reštaurácii Basilic & Co. Výborná pizza, milý personál a fajn atmosféra – za mňa palec hore. V tejto lokálnej reštauráci si môžeš vychutnať čerstvú pizzu, v strede rozpadávajúce sa cesto a chrumkavé okraje. Samozrejme mi nemohla chýbať Coca Cola, nemali Zero, čo už. Kto vie vie, kto nie, nevadí, možno zistí😉. A najlepšie bolo to, že táto pizzeria je cestou presne ku ďalšej zastávke.

Hrad: Château des Ducs de Bretagne
Cestou sa nám vynoril hrad. Hrad, ktorý sme objavili, nie je len tak obyčajnou pamiatkou. Tento stredoveký klenot, postavený v 13. storočí, nám ponúkol niečo, čo sme v historických miestach len ťažko našli – priestor na oddych a voľnosť. Keď sme prišli k jeho bráne, nebolo tu žiadne veľké turistické hemženie, len pár miestnych, ktorý si tu užívali pokojnú atmosféru. Celé okolie hradu má vodnú priekopu okolo hradieb, kde sa kúpu kačky. A áno, vstup do nádvorí je úplne zadarmo, čo je vo Francúzsku niečo, čo sa nevidí každý deň. Hneď sme sa rozhodli, že to tu preskúmame. Link foto TU.

Hrad bol kedysi sídlo bretonských vojvodov, sa vypína nad mestom Nantes ako strážca jeho minulosti. Tento impozantný objekt s mohutnými hradbami nám dal skvelý dôvod na prechádzku, ktorá začala hneď po vstupe. Prechádzajúc sa po hradbách, sme sa ocitli vo výške, odkiaľ sa nám naskytol fascinujúci pohľad na mesto a jeho okolie. Dalo nám to aj zaujímavý pohľad na miestnych, na pešiu zónu, kde bola fontána. No nebola to obyčajná fontána. Fotky hradu sú len ilustračné, taký som bol hotový, že som aj zabudol spraviť fotky.
Vnútro hradu je zasa skvostné z historického hľadiska, s múzeom venovaným histórii Nantes, ktoré je plné artefaktov a príbehov. No aj keď je múzeum bezpochyby hodnotné, my sme si na chvíľu užili viac toho vonkajšieho. Vnútro je za vstupné 9€. Nešli sme tam. Tiché nádvorie, staré kamenné steny a príjemný vánok vytvorili dokonalú atmosféru na oddych. Zastavili sme sa na chvíľu a len tak sa nechali unášať týmto miestom, ktoré nás prenieslo späť do dávnych čias. Pozerali z hradieb na okolie a premýšľali nad ďalšími krokmi. Linky fotiek TU a TU.


Miroir d’Eau
Záber, ktorý sa nám zjavil, ako sme sa prechádzali po hradbách a pozreli sa na pešiu zónu. Fontána Miroir d’Eau, ktorá je taká rovnučká, dlhá a pripomína skôr nejaké ihrisko pri pohľade na ňu. Veľa drobných gejzírikov, ktoré slúžia ako skvelá zábavka pre rodiny s malími deťmi. Veď sa pozri sám. Ani kúpalisko im netreba. Uteráky a osušky rozložené okolo fontány a deti sa v plienkach kúpu. Samozrejme aj väčšie deti tam sú a tie na hoľaka neboli. Aspoň teda dúfam. Fotka je z hradieb hradu Château des Ducs de Bretagne.

Múzeum Umenia: Keď Doslova Všetko je Umenie
Čo nám nasledovalo sa môžeš pýtať, vyčkaj, hneď ti to poviem.Je to múzeum umenia (Musée d’Arts de Nantes). Vstupné nás stálo 9 eur, ale stálo to za to. Už samotná budova z 19. storočia ťa uchváti – je to mix klasicizmu a moderného dizajnu.

A vo vnútri? Všetko premenené na umenie! Majestátne obrazy, ktoré nechápem ako je možné, že take niečo vedeli namaľovať niekoľko desiatok až stovák rokov do zadu. Teraz máme tlačiarne a normálne to je na nerozoznanie. Zaujímavé bizarné inštalácie ako napr. kopa uterákov alebo „ľudia, ktorý ležia na zemi a vydávajú divné zvuky“. Toto umenie nás tak rozosmialo, že sme sa rozhodli, že sami budeme umenie. Ležali sme na zemi, kým nás nezahanbili ďalší návštevníci.



Boli tam aj novorodené bábätka, ľudia ktorý sú doslava postavný na hlavu. Alebo nejaká skupina ľudí, ktorý sú zvláštne postavený, akoby vytvárali nejaký obraz. No osobne som neprišiel na to, čo to malo zobrazovať. Ak sa chceš zabaviť a zažiť zaujímavé umelecké diela tak určite tu skoč do tohoto múzea umenia v Nantes.




Záver dňa s pivkom
Deň sme zakončili na námestí Place du Bouffay, ktoré je plné života a obklopené podnikmi ideálnymi na večerné posedenie. My sme zamierili do baru Le 13 et 3 na jedno (alebo dve) osviežujúce pivká. Priamo na námestí nás zaujala socha Éloge du Pas de Côté od umelca Philippa Ramettea. Tento unikátny kúsok zobrazuje muža v obleku, ktorý balansuje na jednej nohe – akoby bol pripravený vykročiť mimo svojej komfortnej zóny. Socha je metaforou odvahy robiť rozhodnutia, ktoré sú mimo normy, a pripomína, že občas je fajn urobiť krok stranou, aby sme videli veci z iného uhla. Fotka pre predstavu, nezachytil som tú sochu. “Link TU.

Symbolika diela nám sadla – možno práve to sme robili celý deň, skúmali Nantes trochu inak. A priznávam, že v tom horúcom dni po dvoch silnejších francúzskych pivkách bola naša rovnováha taká trošku “kreatívna”. No práve takéto momenty, keď história, umenie a pohoda zapadnú do jedného večera, sú dôvodom, prečo je cestovanie takým zážitkom. Place du Bouffay nás presvedčilo, že aj jednoduché chvíle majú svoje čaro.
Priamo na námesti bola promo akcia Rockstar Energy – kto by čakal, že v Nantes dostaneš zadarmo energeťák? Ak nepiješ energetické nápoje, potešíš aspoň niekoho iného (dobrý skutok dňa).
A ešte jedna vec – všade tu hrajú petang. V parku Cours Saint-Pierre sme narátali aspoň 10 ihrísk a všetci, od babiek po deti, hádzali gule, ako keby na tom závisel ich život. Ak hľadáš inšpiráciu na chill, tu ju určite nájdeš. A nájdeš to zo zadnej strany katedrály Saint Pierre et Saint Paul. Práve tam sa nachádza aj monument Colonne Louis XVI. Z roku 1790 na počesť Ľudovíta XVI., symbolizujúci monarchiu a revolučné obdobie Francúzska. Myslel som, že mám fotku no nemal, tak tu hodím aspoň pre predstavu. Link TU.

Toto je len zlomok toho, čo môžeš v Nantes zažiť. Mesto má obrovský šarm a určite sa sem ešte vrátim. Tak sleduj môj blog a priprav sa na ďalšie dobrodružstvá – najbližšie to bude o vojnovej histórii a Napoleonovi. Teším sa na teba! A vieš kde bola naša najčajtejšia trasa vlakom? Dozvieš sa v ďalšj časti.
Bludny Vychodňar
Prekroč svoje hranice – práve tam sa ukrýva poklad, ktorý hľadáš.

