Už z názvu ti napovedám, že som šiel navštíviť Monako. No prečo práve Monako? To som sa pýtal aj sám seba. A tak, ako som ti v predchádzajúcej časti spomínal, že to bolo kvôli komplikáciám, hneď ti aj poviem, ako to dopadlo.
Monako je totiž špeciálne miesto. Je to druhý najmenší štát na svete – má len niečo cez 2 km², takže celý ho prejdeš pešo za jedno popoludnie. Napriek tomu je to jedno z najbohatších a najluxusnejších miest na planéte. Monako je konštitučná monarchia – na čele je knieža Albert II., a krajina si dodnes zachovala svoju nezávislosť aj špecifickú atmosféru.
Plány pod slnkom Sardínie
Ešte niekde v polovici júla, keď som si užíval slnečné lúče na Sardínii, som začal riešiť cestu späť domov. Kupoval som si totiž len jednosmernú letenku zo Slovenska – taký malý experiment, že „uvidím, ako to dopadne“. Zároveň sa nás aj vedenie v práci pýtalo, dokedy plánujeme zostať. V mojom prípade bola odpoveď jasná: v septembri sa začína škola, takže 4. septembra musím sedieť naspäť v lavici.
Keďže aj naše pracovné zmluvy boli nastavené len do 31. augusta, začal som hľadať letenku na 1. septembra. Lenže keď som videl cenu – okolo 150 eur, skoro som odpadol. To mi prišlo vážne veľa. Tak som začal špekulovať: možno nájsť niečo do Budapešti a potom sa domov dostať autobusom.
Ale potom mi napadol ešte lepší plán – čo tak hľadať letenku nie priamo, ale s prestupom? Začal som teda hľadať najlacnejšie odlety zo Sardínie, konkrétne z letiska v Olbii – najbližšieho väčšieho mesta k Orosei (ako si mohol čítať v tomto diely TU). A tak som si popri tom aj natrénoval cestu do Olbie, lebo… človek nikdy nevie.
Letenky za babku a plán B pre batožinu
Po niekoľkých hodinách pátrania na Kiwi a Sky Scannner som konečne našiel letenku za menej ako 38 € – Olbia – Nice. No neber to! A potom z Nice do Budapešti o dva dni neskôr za 24 €.
Tomu hovorím deal, ktorý si zaslúži potlesk.
Ale potom prišla otázka – čo robiť 2 a pol dňa v Nice? A hlavne – čo s batožinou?
Nooo, našťastie aj na to som mal plán. Pochopil som, že ak by som si zobral veľký kufor so sebou, musel by som zaň platiť dvakrát – na každom lete zvlášť. A to by už vôbec nebol dobrý deal. Tak som pátral viac a využil kuriérsku službu SendMyBag.com, ktorá sa špecializuje na prepravu batožiny. Funguje to úplne jednoducho – zadáš, odkiaľ chceš poslať kufor, kam ho chceš doručiť, doplníš svoje kontaktné údaje a hotovo.
Tak som dal vyzdvihnutie z adresy na Sardínii a doručenie domov na Slovensko. No neznie to ako malý logistický zázrak? Povedz sám.
Ako som poslal kufor domov a pripravil sa na nové dobrodružstvo
Veľkou výhodou služby SendMyBag je, že si môžeš presne vybrať deň, kedy ti kuriér príde vyzdvihnúť kufor.
Ja som si vybral deň pred mojím odchodom, aby som už cestoval len naľahko – s malým ruksakom na chrbte.
Kuriér prišiel ešte doobeda, nalepil na kufor štítok s čiarovým kódom, aby ho mohli pohodlne sledovať cez letiská, a bolo vybavené. A najlepšie? Do týždňa bol môj kufor doma na Slovensku.
Pristátie v Nice a plán na celý deň
Po pokojnej ceste som mal na letisko v Olbii dostatok času – asi tri hodiny – aby som sa v kľude dostal ku gatu a počkal na odlet. Bol to úplme prvý trip, kde som bol sám. V Nice som pristáli niečo okolo 13:15 a ja som hneď vyrazil smerom k svojmu ubytovaniu cez Airbnb, ktoré som si našiel blízko letiska.
Nebolo to síce hneď za rohom – ale peši som tam bol za približne 35 až 40 minút. Úplne v pohode prechádzka popri letiskových halách a tichších uliciach. Čo bolo ešte lepšie – hneď pri mojom ubytovaní bola vlaková stanica Nice Saint-Augustin (nie „Sv. Augusta“ ako som si pôvodne myslel – vďaka Google Maps za opravu). Presne to som potreboval – vlakové spojenie priamo do Monaka takmer pod nosom.
Vlakom pozdĺž Azúrového pobrežia
Vlaky, ktoré jazdia zo stanice Nice Saint-Augustin, idú po jednej z najkrajších tratí v Európe – pozoruješ more takmer celou cestou. Spoje premávajú smerom na východ do Monaka a ešte ďalej do Talianska (mestá ako Ventimiglia alebo Sanremo).
V opačnom smere sa dostaneš späť do centra Nice alebo pokračuješ na západ smerom na Cannes a Marseille.Cesta do Monaka trvá len asi 30 minút a vlaky chodia každých 15–30 minút – pohodlné, rýchle a s krásnymi výhľadmi na tyrkysové pobrežie. Cca 5-7 eur za jednosmerný listok. Lístok si kupiš na webe TU alebo v aplikácií TU.
Ako sa dostať do Monaka ? – Tête de Chien
Rýchlo som sa teda ubytoval, zobral som len to najnutnejšie veci a vyrazil smerom do Monaka. No nechcel som sa tam vrhnúť hneď po hlave – najprv som si povedal, že sa naň pozriem pekne z výšky. A tak sa zrodil plán na prvý bod výletu: turistika na horu Tête de Chien, čo v preklade znamená „psia hlava“. Odkaz na miesto TU.
Ako sa tam dostať? Stačí vystúpiť na vlakovej stanici v mestečku Cap-d’Ail. Keď vyjdeš zo stanice, stačí sa pozrieť do vnútrozemia – ten obrovský kopec pred tebou, to je ono. Nasmeruješ si Google Mapy a vydáš sa na cestu. Cestou nájdeš aj turistické značky, ktoré ťa budú viesť správnym smerom. Tu pri beňach choď hore a pokračuj v ceste.
Cap-d’Ail
A čo je vlastne Cap-d’Ail? Je to malebné mestečko priamo susediace s Monakom. Tenká hranica medzi nimi je takmer neviditeľná – stačí pár krokov a si v najbohatšom kniežatstve sveta. Cap-d’Ail je známe svojimi krásnymi vilami, pobrežnou promenádou a historickou atmosférou z čias Belle Époque.
Belle Époque je absolútne dôležité obdobie, lebo práve vtedy sa Monako premenilo na svetovú destináciu luxusu – stavali sa ikonické hotely, kasína, vznikla štvrť Monte Carlo, do Monaka prichádzala aristokracia z celej Európy.
💡 TIP: Nezabudni si ešte v Nice kúpiť čerstvú vodu. V Monaku alebo Cap-d’Ail za obyčajnú fľašu kľudne vytiahneš aj 3 eurá. Predsa len – si v krajine, kde má všetko svoju cenu a nič nie je lacné. Svet milionárov nepustí.
Táto turistika je skutočne krásna, a neskutočne bohatá na výhľady. Počas cesty na Tête de Chien sa ti pred očami otvára scéna ako z filmov: luxusné vily s bazénmi, upravené záhrady a azúrové more na horizonte. Všade naokolo ťa obklopuje krásna príroda – kombinácia skál, stromov a vône mora, ktorú si zamiluješ. Úprimne – toto by som odporučil každému, kto chce zažiť Monako trochu inak.
Zostup cez La Turbie a prvé kroky v Monaku
Po tom, čo som si dosýta užil výhľady z Tête de Chien, bol čas vyraziť smerom dole – priamo do srdca Monaka. A poviem ti, aj cesta dole bola zážitok sama o sebe.
Z vrcholu som sa vydal po asfaltovej ceste, ktorá vedie cez francúzske mestečko La Turbie. Je to tichá a upravená dedinka, kde nájdeš krásne kamenné domčeky, malé kaviarničky a nádhernú atmosféru juhu Francúzska. Ak chceš, môžeš si tu dať pauzu na kávu alebo si len tak sadnúť na lavičku a nasávať pohodu.
Z La Turbie už vedie príjemná no strmá dole cesta, ktorou sa za približne hodinku pohodovým tempom dostaneš priamo do Monaka. Cestou som sa túlal medzi vilami, upravenými záhradami a parkujúcimi superšportmi – a človek mal naozaj pocit, že sa ocitol v inom svete.
Ten kontrast medzi pokojom dedinky a nablýskaným luxusom Monaka bol neskutočný. Ešte som si stihol uvedomiť, aké je Monako nielen maličké, ale aj perfektne „natlačené“ medzi morom a horami. Doslova malý svet s veľkými snami.
A keď sa už budeš chcieť presunúť priamo do Monaka, mám pre teba fajn tip: nižšie ti ukážem asfaltovú cestu, ktorou sa pohodlne dostaneš dolu.
Monako – Monte Carlo: Luxus, superšporty a… žiadny signál?
Keď som sa konečne dostal do samotného Monaka, mal som v hlave jediný cieľ – zamieriť priamo do oblasti Monte Carlo. A ver mi, ani vo sne som nečakal, že to na mňa tak zapôsobí.
Hotel Fairmont – jeden z najluxusnejších hotelov v Monaku – bol prvou zastávkou. Práve pred ním sa nachádza slávna zákruta zo svetovej série Formuly 1, kde si každý fanúšik rýchlych áut príde na svoje. A nemusíš tam čakať na Grand Prix – tie superšporty tu jazdia každý deň. Ferrari, McLaren, Bentley… všetko na pár metrov od teba. Bol to čistý orgazmus pre oči (a uši).
Hneď vedľa je legendárne Kasíno Monte Carlo – miesto, ktoré dýcha eleganciou starého sveta. Zlaté nápisy, majestátne schody, nablýskané Rolls Royce-y pred vchodom… človek sa cíti ako v bondovke.
(Tip: Na námestí pred kasínom sa môžeš len tak posadiť, nasávať atmosféru a pozorovať to divadlo milionárov.)
No všetko to malo aj malý háčik: signál. V Monaku sa telefónny signál správa tak trochu… po svojom.
Kvôli ochranám a špeciálnym bezpečnostným opatreniam je mobilné spojenie brutálne drahé – ak náhodou prijmeš hovor alebo si zapneš roaming, priprav si peňaženku.
Mne napríklad v momente prestal fungovať internet a signál úplne zmizol. Riešenie?
➡️ Vráť sa o pár krokov do Francúzska (doslova 5 minút pešo) a všetko ti pôjde ako má.
➡️ Alebo – a tu je fajn tip – chyť sa na free Wi-Fi z Kasína Monte Carlo. Fungovalo to skvele aj na hovory, a sieť pokrýva aj okolie hotela Fairmont a námestia.
Tak som si tam spokojne sadol alebo sa prechádzal, pripojil sa na Wi-Fi, pofotil si autá a nasával tú neskutočnú atmosféru – slnko, luxus, pieseň motorov a ten špecifický vibe Monaka, ktorý inde nezažiješ.
No a potom, keď už som si užil túto noblesu, som sa začal chystať späť na ubytovanie. Využil som rovnaký vlak ale cestu späť. A neboj – v ďalšej časti Bludneho Východňara ti ukážem ešte viac: čo všetko vidieť v Monaku, kam sa ísť prejsť a aké zaujímavosti by ti rozhodne nemali uniknúť. Sleduj ma na Instagrame a prihlás sa na newsletter, aby ti nič neuniklo!
Prekroč svoje hranice – práve tam sa ukrýva poklad, ktorý hľadáš.
Bludny Vychodňar
Sleduj ma na Instagrame!
