Monako na 1 deň: Luxus a kasíno Monte Carlo

Ako môže vyzerať Monako na jedeň deň, keď sa ubytuješ mimo mesta – vlastne mimo štátu? Ja som býval v Airbnb v meste Nice. Mal som šťastie – ubytovanie bolo kúsok od letiska a zároveň len pár minút pešo od vlakovej stanice Saint-Augustin, odkiaľ jazdia priame vlaky každú polhodinu priamo do Monaka a pokračujú ďalej až do Talianska. Ideálne, ak chceš skombinovať viaceré destinácie v jeden výlet.

Svoj deň som teda začal cestou do tohto miniatúrneho štátu. Kniežatstvo? Mesto? Krajina? Aj ja som mal chvíľu chaos v tom, ako to správne nazvať. Nastúpil som na spomínanej stanici v Nice a vystúpil na prvej zastávke v Monaku – Monte Carlo. A hneď prvý šok: tá stanica je poriadne hlboko pod zemou. Ak si myslíš, že pôjdeš po dvoch schodoch a už budeš na ulici, mýliš sa – čaká ťa slušná dávka eskalátorov. Ale ten pohľad, keď konečne vyjdeš na povrch, stojí za to: luxus, vily, palmy a bohatstvo na každom kroku.

Vedel si?, že Stanica Gare de Monaco – Monte Carlo je jediná vlaková stanica v Monaku a takmer celá je schovaná v tuneli pod skalami. Vlak tu prichádza do štátu, ktorý má rozlohu len 2,1 km² – teda menší než väčšina letísk. Ako a kde kúpiť lístok na vlak sa dozvieš TU.

Cesta do starého mesta: palác, jachty a pretekárska legenda

Z hlavnej stanice som sa pešo presunul smerom k starému mestu – tam, kde to všetko v Monaku začalo. V tejto časti sa nachádza sídelný palác monackého kniežaťa, krásna katedrála aj Oceánografické múzeum, ktoré doslova visí na útese. No ešte predtým, než som sa vydal do výšin, ma zdržala jedna scéna, ktorú som si nemohol nechať ujsť.

Len tak na okraji prístavu, tam kde parkujú jachty s výhľadom na legendárnu trať F1, som si spravil krátku pauzu. Predo mnou stáli luxusné plachetnice, drahé Bugatti za sklom a – čo ma potešilo najviac – socha Juana Manuela Fangia. 

Bol to jeden z najväčších jazdcov Formuly 1, päťnásobný majster sveta z čias, keď ešte neexistovali ani bezpečnostné pásy, a Monako patrilo medzi najnáročnejšie trate vôbec. Socha ho zobrazuje pri legendárnom Mercedese W196, ktorý v Monaku zanechal silnú stopu.

Z tejto oblasti vedie hore Rampe Major – historická ulica, ktorá ťa po niekoľkých serpentínach dovedie až na skalu, kde leží historické centrum Monaka. Cestou ťa čakajú nádherné výhľady na celé kniežatstvo, prístav aj more, takže foťák maj stále poruke. A ver mi – čím vyššie ideš, tým viac to stojí za to.

Pred kniežacím palácom: kde história dýcha luxusom

Po pár minútach chôdze do kopca sa zrazu otvorí priestor a ty sa ocitneš priamo pred Palais Princier de Monaco – oficiálnym sídlom monackého kniežaťa. Tento palác je tu už od 12. storočia a odvtedy sa v ňom vystriedalo množstvo panovníkov z rodu Grimaldiovcov. A áno, stále tu reálne bývajú – žiadna atrapa pre turistov.

Okolie paláca pôsobí veľkolepo, ale zároveň pokojne. Na rozsiahlom námestí pred ním sa dá len tak posedieť, poprechádzať alebo pozorovať výmenu stráží – ak stihneš správny čas (zvyčajne okolo 11:55). 

Neďaleko paláca nájdeš aj obchod so suvenírmi, kde si za klasický náramok zaplatíš pokojne aj 5 eur. Žiadna tragédia, ale určite si nepripravuj peňaženku ako v lacnom talianskom stánku. Monako si drží svoju cenovku – aj na magnetkách. Predsa len, je to štát plný milionárov.

A keď už budeš pri paláci, určite sa vyber smerom k známemu “Frame” – je to taký rám v životnej veľkosti, cez ktorý sa môžeš odfotiť s výhľadom na celé Monako pod tebou. Výška nie je síce ako z Tête de Chien (odkaz TU), ale zážitok je stále úžasný. Pred tebou sa rozprestiera more, prístav a jachty, ktoré vyzerajú skôr ako plávajúce vily než lode. Sadni si na chvíľu na múrik, vydýchni si a nasaj atmosféru kniežatstva, ktoré spája kráľovskú noblesu s dokonalým výhľadom.

Le Manteau de la Conscience – Socha, ktorá ťa prinúti zamyslieť sa

Pri potulkách Monakom som narazil na fascinujúcu sochu Le Manteau de la Conscience (Plášť svedomia), dielo českej umelkyne Anny Chromy. Táto socha, vytesaná z jedného bloku bieleho kararského mramoru, predstavuje prázdny plášť bez tváre a tela, čo symbolizuje vnútornú reflexiu a duchovné prebudenie. Nachádza sa neďaleko „Frame“ a Oceánografického múzea a je darom Nemeckého medzinárodného klubu Monaka kniežaťu Albertovi II. od roku 2014 .

Oceánografické múzeum a Katedrála Nepoškvrneného počatia

Po návšteve sochy Le Manteau de la Conscience som pokračoval ďalej po vyhliadkovom okruhu na vrchole Le Rocher – historického jadra Monaka. Cestou ma privítal impozantný pohľad na Oceánografické múzeum, ktoré sa doslova týči na útese nad morom. Založené v roku 1910 kniežaťom Albertom I., múzeum ponúka fascinujúci pohľad do podmorského sveta, vrátane žralokov, koralov, aj morských koníkov. Samotná budova je architektonickým skvostom, pripomína skôr palác než vedeckú inštitúciu. Do vnútra som sa pozreiť nešiel, skôr ma potom zaujímali iné veci, také čo robia vrmm vrrmm. 

Od múzea to bolo len pár krokov ku Katedrále Nepoškvrneného počatia (Cathédrale de Monaco), kde sú pochovaní monarchovia, vrátane kniežaťa Rainiera III. a legendárnej herečky Grace Kelly. Biela románsko-byzantská stavba pôsobí veľmi dôstojne a v kontraste s moderným leskom Monte Carla ponúka chvíľku ticha a úcty k histórii tohto malého, no bohatého štátu. Vo vnútri ťa čakajú vitráže, organ a nádherný mramorový interiér.

Súkromná zbierka áut princa Monaka – Raj pre automobilových nadšencov

Po návšteve sochy som sa presunul do Súkromnej zbierky áut Jeho Výsosti princa Monaka, ktorá sa nachádza v oblasti La Condamine. Lístky si kúpiš TU alebo na kase pri vstupe za 10 €. Táto výstava, otvorená pre verejnosť od roku 1993, zahŕňa približne 100 vozidiel, vrátane historických automobilov, športových áut a pretekárskych vozidiel. Medzi najzaujímavejšie kúsky patrí:

Medzi najzaujímavejšie kúsky, ktoré som tam videl (a aj nafotil), patria:

• Bugatti Type 35 – legenda motoristického športu a víťaz prvého Grand Prix Monaka z roku 1929. Dnes má hodnotu okolo 1,8 milióna €.
• Mercedes-Benz 300 SL „Gullwing“ – ikonický model s výklopnými dverami, známy svojou eleganciou aj výkonom. Hodnota: približne 1,5 milióna €.
• Lamborghini Countach 5000 QV – sen 80. rokov s ostrými líniami a výkonom hodným boha rýchlosti. Odhadovaná cena: 450 000 – 600 000 €.
• Porsche 99X Electric – revolučný monopost Formuly E, s ktorým Porsche vstúpilo do éry plne elektrického pretekania. Cena je neznáma.
• Rolls-Royce Phantom I – používaný počas svadby princa Rainiera III. a Grace Kelly. Odhad: 400 000 – 600 000 €.
• Aston Martin DB5 – britská legenda a nesmrteľná ikona Jamesa Bonda, elegancia na štyroch kolesách s dušou špióna. Odhad: 1,5 až 3 milióny €.
• Porsche 911 Carrera RS – nestarnúca klasika, ktorá tu nemohla chýbať. Cena: 150 000 – 250 000 €, v závislosti od verzie.
• Porsche 908 – legendárny pretekársky prototyp zo 60. rokov, ktorý sa zúčastnil na slávnych pretekoch ako Le Mans či Targa Florio. Cena: V aukciách sa môže vyšplhať až na 2 až 4 milióny €.
• TAG Heuer Monaco Watch Edition – áno, v zbierke sú aj ikonické hodinky v špeciálnej edícii, ktoré odkazujú na automobilové dedičstvo. Hodnota: cca 8 000 – 10 000 €.

Celá zbierka má dnes odhadovanú hodnotu viac ako 400 miliónov € a ponúka fascinujúci prehľad o tom, ako sa menil svet automobilov – od éry pary a chromu až po hybridné rakety Formuly 1.

Ak miluješ autá aspoň z polovice tak ako ja, túto zbierku jednoducho nemôžeš vynechať. A neboj, vstupné je úplne rozumné – oproti tomu, čo uvidíš vo vnútri, je to doslova za babku, nejakých 10 € cca .

Prístav, jachty väčšie ako domy, a najlepšia pláž v Monaku?

Po tom všetkom, čo som v Monaku videl, som sa vybral do prístavu, je to hned na krok od Private Cars Collection of HSH Prince of Monaco . A poviem ti – to je iný svet. Jachty väčšie než rodinné domy, na ktorých by si pokojne mohol zorganizovať svadbu, krstiny aj Silvester naraz. Bolo to ako z dokumentu o miliardároch – lenže naživo a to teda bolo niečo.

Od prístavu som sa potom dostal až na pláž Larvotto, ktorá je voľne prístupná a celkom príjemná, ak si chceš na chvíľku oddýchnuť. Okolie je pritom samá elegancia – luxusné hotely, výhľady na more a pred hotelmi autá, ktoré bežne vidíš len na plagátoch v detskej izbe.

Miestnymi uličkami som sa dostal až k legendárnemu Hotelu Fairmont, kde sa nachádza aj ikonická zákruta z pretekov Formula 1 Monaco Grand Prix – presne tá, ktorú poznáš z televízie aleb sociálných sietí. Odtiaľ sa dá celé popoludnie len tak sledovať, ako sa tu premávajú Lamborghini, Ferrari, McLareny alebo nejaký ten Rolls-Royce. Monacký autosalón zadarmo.

Hotel Fairmont Monte Carlo patrí medzi najznámejšie a najprestížnejšie hotely v Monaku – a niet sa čomu čudovať. Leží priamo nad ikonickou zákrutou „Fairmont Hairpin“, ktorú pozná každý fanúšik Formuly 1. Táto zákruta je jednou z najpomalších a najfotografovanejších na celom okruhu. 

Počas pretekov sa tu hemžia nadšenci, ktorí si z hotelového balkóna vychutnávajú tú najlepšiu panorámu. Hotel ponúka vyše 600 izieb a apartmánov s výhľadom na Stredozemné more alebo záhrady, a ceny za noc sa môžu vyšplhať až nad 13 000 € – ak máš hlboko do vrecka, tu ti ho ešte prehĺbia.

Kde sa najesť? Reštaurácia TIP TOP

A po toľkom vizuálnom luxuse som vyhladol. Zamieril som teda do známej reštaurácie Tip Top, ktorá je hneď vedľa kasína Monte Carlo. Nájdeš ju TU. Tam som si dal klasiku – pizzu a pivo. Ceny? Ako inak – monacké. Cappuccino 6 €, latté 7 €, pizza 25 € pivo okolo 10 €. Ale keď si sedíš na terase, pozeráš na cestu, kde sa nemôžeš v „klude“ najesť, kedže stále niečo prefrčí a ty to samozrejme chceš vidieť. Superšporty a ľudia v sakách s hodinkami za 30-tisíc… zrazu ti chutí lepšie.

Asi som bol tak unesený z toľkej krásy na štyroch kolesách, že som úplne zabudol spraviť fotku piva aj pizze. Iba nápojový cenník som odfotil – „kvôli cenám jasné“. Už som sa chystal dopiť posledný dúšok piva a dojedal som pizzu, keď si ku stolu vedľa prisadli dvaja Američania. Bolo okolo piatej večer a začali sa rozprávať o… raňajkách. V duchu som si hovoril: „halooo, trochu meškáte.“ 

Ale ako to už býva, dali sme sa do reči – najprv small talk, potom väčší talk – a nakoniec, keď platili, mi úplne z fleku zaplatili moju večeru. Dve cappuccina pre nich, pizza a pivo pre mňa. Za dve ich cappucina platili aj s tringeltom cca 17 € a môj účet za nejakých viac ako 30 € išiel na ich kartu. Vraj preto, že som im spravil deň. No povedz, kto by sa nehneval na takú galantnosť?

Monte Carlo Casino

S plným bruchom a úsmevom na tvári som sa presunul k Monte Carlo Casino – ikonickej stavbe, kde sa snúbi história, lesk a šanca premeniť 10 € na večeru v reštaurácii s Michelinskou hviezdou… alebo aj nie.
Pre mňa to bola úplná premiéra. Prvé kasíno (celkovo), prvá stávka, prvý drink v lobby bare, kde môže ísť aj obyčajný smrteľník. Dal som si klasiku – vodka martini, shaken not stirred, lebo keď už Monte Carlo, tak po bondovsky. Vstupné do samotného kasína bolo vtedy 18 € a musíš sa preukázať občianským pokiaľ európan alebo cestovným pasom (vodičák ti nepomôže). 

K tomu dostaneš voucher, ktorý môžeš minúť buď na drink vo vnútri, alebo na stávku. Samozrejme, ja som si myslel, že ho miniem na automatoch, až neskôr som zistil, že sa dal zmeniť aj za koktejl. No, nevadí – raz darmo, školné treba platiť.

Kasíno Monte Carlo nie je len obyčajné kasíno – je to legenda medzi herňami. Otvorili ho už v roku 1863, aby zachránili monacké kniežatstvo pred bankrotom, a hádaj čo? Podarilo sa. Práve zisky z kasína zabezpečili rozkvet celej krajiny. Čo je však najväčší paradox? Občania Monaka v ňom nesmú hrať. Áno, čítaš správne – vlastným ľuďom vláda zakázala hazard, aby si tu náhodou všetko neprehrali. Kasíno tak slúži len turistom a cudzím hráčom, ktorí tu nechajú (dobrovoľne) svoje peniaze.

A okrem toho – samotná budova kasína vyzerá ako palác. Luxus, zlato, mramor, štýl ako z bondoviek – veď aj James Bond tu hrával. Práve tu sa točili scény z filmu GoldenEye aj Casino Royale. Kasíno je skrátka ikonou Monaka a miestom, kde sa mieša noblesa, adrenalín a výpary z Rolls-Royceov pred vchodom.

Ako som (ne)vedel hrať v kasíne a čo som zistil neskoro

Zistil som až neskôr, že keď už nechceš hrať, môžeš si z automatu vytlačiť voucher – lístok s hodnotou, ktorý si vieš buď zobrať so sebou, alebo ho vložiť do iného automatu a pokračovať v hre. Ja som to samozrejme nevedel, tak som si namiesto toho vytlačil asi päť takýchto papierikov a odniesol ich späť do pokladne, kde som si ich chcel vymeniť. No čo už – aspoň som sa poučil. 😄

Najviac ma však zaujala hra, ktorú som len pozoroval – craps (vtedy som ani nevedel ako sa volá). Tam hádžeš dvomi kockami a nesmie padnúť číslo 7, inak sa kolo končí. Predtým si však hráči stavia na rôzne čísla alebo kombinácie – a keď ti padne tvoje číslo skôr ako sedmička, vyhrávaš. Niektorí tam len sledovali hru a stavili si bez toho, aby hádzali – a keď ich čísla padli, brali cash. Dosť napínavé a zábavné sledovať, ako všetci kričia, keď to padne alebo nie. 💥

V kasíne som nakoniec strávil takmer tri hodiny – gambling, drinky, pozorovanie ľudí. A neboj, netreba pas, ak si z Európy stačí občiansky. A čo oblečenie? Stačí ti tričko a rifle, len žiadne kraťasy. Ja som si radšej zobral košeľu, lebo som čakal niečo extrémne formálne, ale nakoniec sa tam prechádzal týpek zo švajčiarska v normálnom tričku, ktorý neskôr nasadol do McLarenu. Takže no stress – pohoda.

Až tak to tam vlastne neriešia – aj keď som sa bál, že ma nepustia bez saka, úplne stačilo mať dlhé nohavice a košeľu. Do vstupnej haly kasína, kde ti ukážem fotky, sa dostaneš bez poplatku – tam pokojne aj v kraťasoch. Môžeš si dať drink v lobby bare, pozerať na autá a ľudí okolo. Ak ale chceš vojsť do samotného kasína, platí sa vstupné 18 €, a tam už treba nohavice – žiadne plážové šortky, kamarát. A dávaj si bacha vo vnútri sa nemá fotiť. 

V ďalšej časti ti ukážem, ako si spraviť parádne pol dňa v Nice, ak čakáš na popoludňajší let a nechceš sa len túlať po letisku. Tak nezabudni – sleduj ma na Instagrame a prihlas sa na newsletter, nech ti nič neunikne.

Prekroč svoje hranice – práve tam sa ukrýva poklad, ktorý hľadáš.

Bludny Vychodňar