Po severskom vetre z Dánska som si dal pauzu, no nie na dlho. Vedel som, že ďalšia, už naplánovaná cesta bude iná liga. Zbalil som pas, pohodu a vyrazil s otcom na výpravu – tentoraz na Arabský polostrov, rovno do Spojených arabských emirátov. A hej, bol to prvý čisto mužský trip len s ocom. Prvé spoločné „dovolenkové“ dobrodružstvo, na ktoré len tak nezabudnem.
Ale neboj, nešli sme tam len chytať bronz a obzerať superautá. Cieľ bol aj trošku „pracovný“ – navštíviť výstavu, ktorú sme mali naplánovanú o pár dní neskôr. No najprv trocha kontextu. Práve som doštudoval, maturita za mnou, otázka: ísť makať alebo pokračovať na výšku? Rozhodnutie padlo jasne – ide sa makať! Ale ešte predtým sme si s otcom dopriali týždeň v týchto futuristických, šialene bohatých mestách, ktoré sú aj pre podnikateľov niečo ako Disneyland pre deti – len s klimatizáciou a luxusom na každom rohu.
Cesta do Dubaja: keď low-cost znamená aj low-comfort
Letenky aj hotel sme vybavili cez portál ESKY – všetko v jednej rezervácii, bez stresu, bez pobehovania. Link ti nechám TU. Vyzeralo to idylicky… až kým sme nepristáli. Prvý krát som použil túto spoločnosť a všetko prebehlo super.
Leteli sme z Budapešti s Wizz Airom – ako inak, klasický východniarsky low-cost setup. Do Budapešti tri hodiny, lietadlo meškalo kvôli búrke asi hodinu, nič dramatické. Pristáli sme v Dubaji trošku neskôr ako sme plánovali, ale veď sme už boli na mieste, nie?
Hmla, dym alebo koniec sveta? A potom sme sa stratili
Ešte ani lietadlo nedopadlo na pristávaciu dráhu a už bola show. Celé lietadlo zrazu v dyme – niektorí pasažieri spanikárili, iní sa len obzerali. Reálne to bola iba kondenzácia vzduchu, ale keď sa to stane v uzavretom priestore nad zemou, mozog ti povie: koniec sveta prichádza. Mimochodom pred nami sedela nejaká „influencerka“, ktorá rovno vytiahla storíčko s upokojením: „Je to len para, chill.“
Po pristátí sme si hneď vybavili MHD kartu – v Dubaji sa používa tzv. NOL karta, ktorou platíš všetky formy verejnej dopravy: metro, autobusy, električky aj vodné taxíky. Existuje niekoľko typov – my sme mali tú klasickú striebornú, dobíjateľnú. A hneď sme ju aj testli – len škoda, že opačným smerom.
Našťastie nám pomohol týpek v autobuse s vísačkou – povedal nám, že sme naskočili zle, poradil výstup a nasmeroval nás správne. Vďaka, náhodný dopravný hrdina. No nezabudni sa odpípnuť aj v autobuse keď vystupuješ, lebo ti započíta plnu jazdu akoby si išiel na oačný smer mesta.
A ešte jedna vec, ktorou Dubaj naozaj poteší – hneď po prílete ti dajú SIM kartu s dátami na 24 hodín zadarmo. Teda od aktivacie, keď ju dáš do telefónu. Priamo na pasovej kontrole ti buchnú pečiatku a SIMku. My sme ako dvaja správni Slováci hneď mali dve – no pravdu povediac, skoro sme ich ani nepotrebovali. V Dubaji je totiž wifi skoro všade – od metra až po verejné parky. Takže internet hladovať nebudeš.
Voco, panika a arabská klávesnica, cesta na hotel
Po divokej jazde autobusom a jednej prestupnej výzve v metre sme konečne dorazili do nášho hotela – Voco Dubai, vysoký niečo cez 230 metrov s 51 poschodiami, ktorý sa nachádza priamo na ikonickej Sheikh Zayed Road. Ide o jednu z najdôležitejších a najdlhších ciest v Spojených arabských emirátoch. Tiahne sa naprieč celým Dubajom a je lemovaná modernými mrakodrapmi, bankami, biznis centrami aj luxusnými hotelmi. Ak si v Dubaji prvýkrát, táto ulica ti doslova odpáli dekel – hlavne v noci, keď všetko svieti ako Las Vegas v piatok večer.
No len čo sme si povedali, že konečne koniec stresov, prišla hotelová „panika„. Na recepcii nás privítal borec, ktorý nám s pokojom Dubajčana o jednej ráno oznámil, že žiadnu rezerváciu pod týmto menom nemá. V tej chvíli sa nám spotili aj ponožky, no po pár minútach si spomenul, že má arabskú klávesnicu – a europske mená mu proste nefičia tak, ako by mali. Prepol rozloženie kláves a bum – boli sme objavený, izba pripravená.
Konečne sme sa ubytovali a padli do postele. V tej chvíli ti to celé dôjde – si v Dubaji, ťažko sa dýcha z horúčavy – o tej jednej ráno bolo 35 stupňou, ale všetko okolo vyzerá ako z inej galaxie. A zajtra nás čaká Burj Khalifa, najvyššia budova sveta.
Začiatky a prvý deň v meste
Prvý deň sme si chceli dať oddychovejší a začať rovno tým najikonickejším – zónou okolo Dubai Mall a Burj Khalifa, čo je momentálne najvyššia budova sveta so svojimi 828 metrami. Vyzerá ako obrovská strieborná ihla, ktorá prepichla celé mesto. Cieľ bol jasný – pozrieť si ju zblízka a dostať sa až na jej vrchol, kde máš Dubaj ako na dlani.
Vonku bolo zhruba 37 stupňov, takže sme si dali každé ráno najprv chill pri hotelovom bazéne na 7. poschodí. Ten výhľad bol topka, a plavčík, s ktorým sa dalo super pokecať, nám dal aj tipy, kam ísť a čo pozrieť. Po bazéne sme teda naskočili na dubajské metro a vyrazili do centra mesta.
Metro v Dubaji je extrémne moderné, čisté a plne automatizované – jazdí bez vodiča. Funguje na základe zóny a vzdialenosti, čo znamená, že neplatíš pevné cestovné, ale podľa toho, koľko zón prejdeš a kde sa odhlásiš. Ak sa pri výstupe nezoskenuješ na turnikete, systém ti automaticky naúčtuje jazdu až do poslednej zastávky v smere, čo môže byť zbytočne drahšie. V meste sú štyri hlavné zóny (1, 2, 6, 5) a dve linky – červená (hlavná, Sheikh Zayed Road) a zelená. My sme väčšinou jazdili po červenej, ktorá vedie cez hlavné atrakcie vrátane Burj Khalifa. (tam sa vieš dostať priamo z metra cez klimatizovánu chodbu, aby si sa vonku nepotil).
Honba do centra
Vyrazili sme do Dubai Mall, čo je najväčšie nákupné centrum na svete podľa celkovej plochy – viac ako 1 100 obchodov, vlastné akvárium, ľadovú plochu, vodopád, a dokonca aj zábavné parky pre deti. A samozrejme – výber jedla? Nekonečný. Trvalo nám dobrú chvíľu, kým sme si vybrali, pretože to tam bolo ako kulinárske Las Vegas. Nie ako doma v Optime, kde máš Subway, kebab, McDonald a hotovo. Tu len samotný food court mal veľkosť ako celá Cassovia. Nakoniec sme skončili v reštaurácii s výhľadom na obrovskú ľadovú plochu, kde sa ľudia korčuľovali priamo v nákupnom centre – áno, v Dubaji. V tom teple sa pozerať na ľad bol celkom bizár, ale zaujímavý kontrast.
Po obede sme sa prešli von k Dubajskej fontáne (Dubai Fountain), ktorá sa nachádza hneď pod Burj Khalifa. Navrhol ju rovnaký tím ako fontánu v Las Vegas pri hoteli Bellagio, takže vieš, že to bolo veľkolepé. Hudba, svetlá, voda až do výšky 150 metrov, všetko dokonale zosúladené. Fontánová šou sa koná každý večer od 18:00 a opakuje sa každých 30 minút až do 23:00. Počas dňa býva ešte aj pár krát okolo obeda. Bola to nádhera, ktorú musíš zažiť na vlastné oči.
A keď sme už boli tam, bolo jasné, že ideme aj hore – do Burj Khalify. Vstup sa nachádza priamo v Dubai Mall a je tam dosť značenia, takže trafíš bez problémov. Ale pozor – lístky sa kupujú vopred, inak sa hore pravdepodobne vôbec nedostaneš. Rada tam bola no keď sme tam išli o 14tej, tak bolo pomerne málo ľudí, čo bolo super. My sme všetko riešili cez GetYourGuide, kde si vyberieš presný čas aj typ vstupu. A poviem ti – stálo to za to. Dozvieš sa o historórií celej budovy, zažiješ výhľady a niečo sa aj dozvieš.
Cesta hore
Vyviezli sme sa na 124. a 125. poschodie Burj Khalify, čo je jeden z najdostupnejších výhľadov na svete – a zároveň najvyšší. A čo ti poviem – ten pocit, keď sa pozrieš von? Orgazmus pre oči. Mesto ako na dlani, všetko pôsobí, akoby bolo z lega, a ty si zrazu niekto… väčší. Dostaneš sa aj na otvorenú terasu, kde ťa od vetra a výšky delí len sklenená stena. Áno, mrakodrap sa jemne kýve a poriadne tam prefukuje, ale nie je to nič, čo by si nezvládol. Práve naopak – je to súčasť zážitku.
Ak máš rád nové technológie, určite skús aj VR atrakciu, kde si dáš headset a zrazu sa ocitneš vo virtuálnej misii – letíš ako orol okolo celej Burj Khalify, prelietaš pomedzi mrakodrapy a zbieraš body ako v hre. Celé to trvá pár minút, stojí asi 7 eur, ale stojí to za každý cent – fakt bomba!
Niečo o tomto skvoste
Burj Khalifa nie je len najvyššia budova sveta – je to celá výpoveď o tom, čo sa stane, keď máš priveľa peňazí, piesku a ambícií. S výškou 828 metrov (áno, skoro kilometer do neba) je to architektonický zázrak, ktorý prepísal rekordy vo všetkom – od výšky až po počet výťahov. Vo vnútri nájdeš luxusné apartmány, hotel od Armaniho, reštaurácie, kancelárie a samozrejme, slávne vyhliadkové plošiny na 124., 125. a ešte vyššom 148. poschodí.
A teraz tá čerešnička: V Dubaji takmer neprší, takže mesto nemá klasickú kanalizáciu. A čo to znamená pre Burj Khalifu? No každý deň prichádzajú desiatky cisterien, ktoré odvážajú splašky z tejto mega-veže – presne tak, žumpa v pohybe, každý deň, ako hodinky. Vtipné, že tak moderná budova funguje na takej „old-school“ logistike.
Burj Khalifa je symbol luxusu, megalománie a ambície – a keď tam stojíš a pozeráš dole, máš pocit, že svet ti leží pri nohách. A možno aj ten smetiarsky kamión, čo práve vezie tvoje raňajky preč.
Tradičný Arabsky oblek
Naša návšteva Burj Khalify skončila štýlovo – výletom do miestnych obchodíkov Souk Al Bahar (súčasť Dubai Downtown), kde sa to hemžilo predavačmi, čo ti pod nos strkali rôzne arabské parfémy. Vôní bolo toľko, že sa ti z toho točila hlava. My sme si chceli kúpiť ten tradičný biely arabský habit – taký ten, čo nosia šejkovia. Podarilo sa! Kúpili sme celý set – látku, čapicu aj pás – priamo pod Burj Khalifou, čiže jasné, že sme to asi preplatili, ale zjednávali sme a nakoniec sme to zobrali za cca 100 eur. Nie je to málo, ale keď sa v tom prechádzaš po Dubaji? Cítil som sa ako mladý šejk z Košíc.
Výhľad na Burj Khalifa a adrenalínová prechádzka
Na záver dňa nás ešte čakalo jedno poriadne adrenalínové číslo – Sky Views Observatory. Dvojica moderných budov oproti Burj Khalife spojená bazénom vo výške takmer 220 metrov. Prechádzaš po skle a pod sebou vidíš ulice, autá a celý Dubaj ako z počítačovej hry. Ak si myslíš, že máš pevné nervy, sem si sadni – doslova – pretože tu je aj sklenený tobogan, po ktorom sa môžeš spustiť medzi poschodiami, pričom pod tebou je len priezračné nič. A keď sme sa potom ešte raz pozreli na Burj Khalifu, tentokrát v nočnom šate a s tancujúcou fontánou pod ňou, vedel som, že toto budem spomínať celý život.
Cesta späť metrom bola už pokornejšia – hlavne preto, že v Dubaji metro jazdí len približne do polnoci, čo sme neskôr aj trochu olutovali (ale o tom možno nabudúce). Takže ak chceš viac takýchto výletov z iného sveta, daj follow na Instagrame a prihlás sa na newsletter, nech ti neujde ďalšia časť z tohoto fascinujúcého mesta.
Prekroč svoje hranice – práve tam sa ukrýva poklad, ktorý hľadáš.
Bludny Vychodňar
Sleduj ma na Instagrame!
