E-bike dobrodružstvo okolo Orosei: Objavovanie Sardínie

Kedy bola tvoja prvá skúsenosť s e-bikom, ak vôbec nejaká bola?

Napíš mi komentár, alebo mi daj vedieť na Instagrame či cez e-mail o tvojich zážitkoch. Ako som spomínal v minulej časti, tamten obchod s bicyklami nebol jediný, kde si v Orosei môžeš požičať e-bike. Samozrejme, museli sme vyskúšať aj ten druhý, resp. bol to prvý.

E-bike a prenájom

Poviem ti, aké jednoduché to môže byť a čo všetko na to môžeš potrebovať. Pre mňa osobne to bola – áno, práve táto epizóda – úplne prvá skúsenosť s e-bikom. A poviem ti, keď naň raz nasadneš, už sa ti z neho nebude chcieť zliezť.

V deň, keď sme mali voľno a chceli sme si požičať bicykle, mal Sardovagando (ak si čítal predchádzajúci diel, budeš vedieť, o kom hovorím, TU je link) zatvorené, pretože bol práve na bicykli so skupinov, či niečo také. Spomínal nám, že organizuje cyklotúry, kde sa zíde skupina ľudí, on im požičia bicykle a spolu absolvujú nejakú trasu.

Hľadali sme teda iné možnosti. Počas chodenia „domov“ sme si všimli obchod, pred ktorým stáli bicykle a skútre. Opýtali sme sa, či ich aj prenajímajú, a odpoveď bola kladná. Zisťovali sme teda podmienky, no narazili sme na kopec byrokracie. V ten deň sme preto začali pomerne neskoro, ale aj tak sme toho stihli dosť. Háčik však bol v tom, že…

Kedže táto spoločnosť (schválne, ešte nehovorím meno) bola nielen servis, ale aj predajca rôzneho tovaru – od motorových píl až po skútre a mopedy – začali sme vyplňovať papiere. A neboli to len tak nejaké papiere, ale papiere s kódexom firmy a všetkými tými srandovnými byrokratickými požiadavkami, ktoré nikdy nechceš vypisovať, no vždy sa objavia.

Kde sme si prenajali bicykle?

Na 24 hodín sme si teda prenajali horské e-biky s Motomania di Patteri Antonello. Link TU.A kedže ako som spomínal birokraciu, budu si vypisovať a prefocovať občianský preukaz, kde máš momentálny pobyt na Sardínií, podpisy a formality. Dáš zálohu a všetko si to dajú do šanóna aby potom pri návrate keď sa im preukážeš tak ti dajú naspäť peniaze.

K bicyklom sme sa dostali až po 16. hodine, ale mali sme ich na 24 hodín, takže to nebola tragédia. To znamená, že sme sa mohli voziť aj na druhý deň. A presne to sme aj urobili, k tomu sa dostanem neskôr. Naplánovali sme si okruh ešte ten deň, ktorý mal zahŕňať pláže, prechádzku po krajine a, samozrejme, poriadnu zábavu. Google mapy nám ukázali asi 42 km, čo pre e-bike je úplne pohoda.

Čo všetko stihneš za pár hodín?

Cieľom bolo stihnúť štyri pláže, z ktorých niektoré boli zaujímavé, iné trochu ťažšie dostupné. A to všetko len kvôli našej hlúposti, ale aspoň z toho vyplinul úžasný zážitok, ktorý sa len tak nezopakuje. Tak sme vyrazili na náš prvý cieľ – Spiaggia di Cartoe.

Asfaltka, ako si môžeš pozrieť aj vo videách nižšie, je trošku hornatá trať, no práve to je to čaro, ktoré si naozaj vychutnáš na e-biku. A odmena? Keď sa dostaneš na pláž, povieš si, že to stálo za to.

Z Orosei je to približne 23 km, čo nie je ani málo, ani veľa. Na bicykli a ešte k tomu elektrickom je to úplná pohoda. A keby si nevedel, e-bike ti bicykluje „za teba“ len v tom zmysle, že keď pedáluješ viac, motor ti pomáha viac. Najväčší rozdiel je, keď ideš do kopca – vtedy máš pocit, že to ide samo, aj keď stále pedáluješ rovnako ako na rovinke. Rýchlosť je rovnaká ako na rovine, aj keď stúpaš do kopca, vďaka motoru, ktorý ti pomáha a robí to všetko oveľa zábavnejšie.

Na našej prvej zastávke sme boli až okolo 18tej večer. Voda bola príjemne rozohriata z celého dňa, a zostal som tam sám, kým sa kamarát Šimon, ktorého pozdravujem, s ktorým sme boli pozrieť na tú záhadnú dieru v kopci. Ak si ju pamätáš, TU je odkaz na ten diel.

Šimon sa rozhodol bicyklovať po okolí, a dohodli sme sa, že o hodinku sa stretneme na pláži a pôjdeme ďalej. Na ostatných plážach sme sa už nekúpali. Nemali sme toľko času, ale svetla bolo ešte dosť, takže sme na e-biku poriadne pobehali a spoznávali miestne pláže a lokality.

Ďalšia zastávka

Po hodinke máčania sa vo vode a troche lezenia po skalách, z ktorých som fotil výhľady, sme sa vybrali do ďalšej destinácie – Spiaggia di Osala.

Hoci sa na mape zdá, že pláže sú hneď vedľa seba (a v skutočnosti aj sú), na bicykli sme museli spraviť obchádzku približne 10 km, aby sme sa tam dostali. Cestou sa nám však naskytli nádherné výhľady na údolie, v ktorom sa nachádzala pláž Spiaggia di Osala. To údolie si zapamätaj, ešte sa k nemu dostanem.

Keď sme konečne dorazili k pláži, kde sme sa na chvíľu zastavili a premýšľali, kam ďalej. Bolo už 19:40 – pomerne pokročilý čas, no ani to nás neodradilo od ďalšieho objavovania.

Ak sa raz rozhodneš navštíviť Osala Beach alebo sa prejsť popri kanáli, ktorý tam tečie, zo Spiaggia di Osala, mapy ti s určitosťou ukážu rovnakú trasu ako na fotke nižšie. Vyzerá to ako kratšia cesta, ale tu sa dostávame k tomu údolu. Cez toto údolie totiž nevedie žiadna normálna cesta – len úzka lesná cestička, vysoká tráva a miestami bahno.

Prečo? Je to dolina, takže keď prší, všetka voda sa sem postupne steká, a uprostred údolia sa tvorí rieka alebo iný vodný zdroj. A tým, samozrejme, musíš potom aj prejsť. Našťastie tam boli kamene, cez ktoré sme sa dostali, a úroveň vody v tom bode bola len pár centimetrov.

Možno si na fotografiách z tohto údolia všimol na druhom kopci vychodenú cestičku vedúcu smerom hore. Áno, to už bola cesta pre autá, no na jej vrchole nás čakala zatvorená brána. Našťastie však nemala zámok, takže sa dala otvoriť páčkou, a potom sme ju samozrejme zase zavreli.

Zo strany, kde by bol vstup, vysela tabuľa s nápisom, že ide o súkromný pozemok a podobne. Po niekoľkých metroch sme stretli nejaký pár, a tak sa nás spýtali, či sa tadiaľ dá prejsť. To jediné sme po taliansky rozumeli. Odpovedali sme im, že áno, ale dodali sme, že „džungla“. Tak sa len sa usmiali a otočili naspäť.

Stagno di Avalè – Su Pedrosu

Po niekoľkých minútach sme sa vrátili na cestu a dorazili sme k už spomínanému kanálu, alebo skôr mokradi, ktorá je pod dohľadom ekológov. Volá sa to Stagno di Avalè – Su Pedrosu. Miestni rybári tu chytajú rôzne druhy rýb, ako napríklad pražmu či morského vlka. To už bolo viac ako osem hodín večer.

Trochu offroadu popri pláži a mokradi nás zaviedlo na piesok, kde to miestami poriadne prešmykovalo, no práve to bolo na tom to najlepšie – sranda a nezabudnuteľný zážitok. Ako sme sa približovali k Orosei, išli sme popri mori a zastavili sme sa na plážach Osala Beach a Spiaggia Su Barone. Tieto dve pláže oddeľuje na dlhom pobreží iba plážový bar In Riva Al Bar, ktorý sa nachádza presne medzi nimi.

Skoro záver prvého dňa

Na poslednú pláž toho dňa, Spiaggia Su Barone, sme dorazili až po deviatej hodine večer. Po krátkej zastávke sme už zamierili rovno domov. Veď sme mali bicykle na 24 hodín, pamätáš? No a samozrejme, využili sme ich aj nasledujúci deň.

Kam sme sa potom vybrali? Keďže sme mali obmedzený čas počas našej siesty poobede, rozhodli sme sa pre dve miesta a zároveň inú oblasť, ktoré boli úplne opačným smerom – na sever. Predtým sme jazdili vždy len na juh, takže nás čakala nová trasa a nové dobrodružstvo.

Prvá destinácia v nasledujúci deň

Prvým cieľom bola teda pláž Spiaggia di Foghe Pizzina. Táto menej známa a turistami takmer neobjavená pláž sa nachádza mimo mesta alebo lepšej príjazdovej cesty, takže infraštruktúra tu nie je práve ideálna. Na mieste sme stretli len pár ľudí a jedného rybára so stanom – a to bolo presne na obed, keď by človek čakal väčší ruch. Pláž samotná bola menej udržiavaná, s trávou a senom takmer všade naokolo.

Nemali sme však v pláne sa tu kúpať. Prišli sme si užiť jazdu na e-bikoch, vybiť baterky a užiť si to. Cesta k tejto pláži je pre cyklistov naozaj zážitkom. Viac kamenistá a nespevnená trasa bola ako stvorená pre horské e-biky a presne to sme potrebovali na poriadnu dávku adrenalínu a zábavy.

A kde potom?

Naša cesta po miestnych poľných cestičkách pokračovala ešte viac na sever, tentoraz na Caletta di Su Zega. Toto miesto vyzerá ako malý poloostrov z čiernych skál, ktoré sú vrúbkované a deravé ako ementál. Bolo to naozaj zaujímavé – ťažko povedať, či vyslovene pekné, ale určite záhadné. No tá krištáľovo čistá voda bola hotový zázrak.

Po tejto zastávke sme sa už museli vrátiť späť, aby sme stihli odovzdať bicykle, zobrať si späť depozit a začať sa tešiť na ďalšie dobrodružstvo. A čo to bude? Prezradím len toľko, že to bolo v chránenom prírodnom parku v blízkosti Orosei a, samozrejme, opäť na bicykloch, ale firmených na súkromné účeli.

Ak chceš vedieť, kde presne sme boli a aké zaujímavé útvary sa tam dajú vidieť, určite ma sleduj na Instagrame, kde budeš mať všetky informácie z prvej ruky. A nezabudni sa prihlásiť na newsletter, aby ti nič neuniklo!

Bludny Vychodňar

Prekroč svoje hranice – práve tam sa ukrýva poklad, ktorý hľadáš.