Po piatich mesiacoch doma sa mi už trochu zunoval stereotyp. Blížili sa jarné prázdniny a s Rolom – môjím verným parťákom na cesty, ktorého týmto srdečne zdravím – sme začali špekulovať, kam vyraziť tentoraz. Tentokrát to nebolo len klasické „čo ide z Košíc?“ – tentokrát sme zamierili ďalej.
Našli sme lacné letenky do Kodane. Jasné rozhodnutie. No ako to už býva, lacné letenky neznamenajú lacnú destináciu… a to sme si uvedomili až neskôr. Let bol z Budapešti, odlet niekedy po desiatej ráno, takže sme mali len jednu reálnu možnosť, ako sa tam včas dostať – nočným spojom.
Nočný presun, skoré vstávanie a odlet do severskej reality
Na cestu do Budapešti sme využili klasiku – Flixbus. Ide priamo z Košíc, resp. ešte ďalej z Prešova, a jazdí aj z Bratislavy. Budapešť je taký náš „stredobod“ medzi východom a západom, ideálny štartovací bod na lacné lety. Cesta trvá zhruba tri hodiny, a keďže sme mali ranný let, jediná rozumná možnosť bol nočný spoj. Okolo druhej či tretej ráno sme vyrazili z košickej autobusovej stanice a zamierili rovno na letisko.
Ak si už niekedy letel z Budapešti, vieš, že je to prehľadné a pohodové letisko. Nič obrovské ako vo Viedni či v Istambule, ale presne to, čo potrebuješ – čisté, logicky značené, s personálom, ktorý rád pomôže. A čo je najdôležitejšie: dá sa tam najesť ako človek, nie ako na košickom „letisku“ s jedným bufetom. Bonus? Z Budapešti lieta množstvo zaujímavých liniek po doslova celom svete – aj preto sme ju volili.
Let do Kodane prebehol hladko a okolo pol jednej sme už pristávali na dánskej pôde. A ešte malý fun fact – neletel som tam iba s Rolom. Spoločnosť nám robili aj jeho sestry, takže sme mali malý „rodinný“ výlet. Pozdravujem!
Letisková hala ako nákupné centrum a prvé kroky do srdca Kodane
Naše batohy – verní spoločníci každého správneho výletu – boli našou jedinou batožinou, takže po prílete sme sa nemuseli zdržiavať a rovno sme sa vydali do ulíc. Cieľ? Vychutnať si predĺžený víkend od štvrtka do nedele, pričom nedeľné predpoludnie už malo patriť len oddychu pred návratom.
Letisko v Kodani nás hneď po prílete privítalo obrovskou halou. Pre mňa to bola najväčšia, v akej som doteraz bol (Stansted v Londýne nepočítam). Široké priestory, moderný dizajn, čistota a funkčnosť – presne to, čo by si od Dánska čakal. Dav ľudí nás intuitívne viedol ku strojom na lístky. A tam prišlo prvé prebudenie do severskej reality: 72-hodinový cestovný lístok stál okolo 30 € to su 3 mesiace MHD v Košiciach pre študenta mimochodom. Po krátkej debate a kalkulačke v hlave sme sa rozhodli kupovať si lístky jednotlivo – jedna jazda vyšla na cca 3 €. Našťastie sme mali šťastie na ubytovanie – bývali sme pri vlakovej stanici, kam chodil vlak z letiska a zároveň aj do centra mesta.
Zaujímavosť: tieto vlaky premávajú až do Malmö vo Švédsku cez ikonický Öresundský most – takže stačí nastúpiť a o hodinu si v inej krajine.
Čo sme si pozreli ako prvé?
Prvé kroky v meste nás zaviedli metrom rovno na Kongens Nytorv – jedno z najväčších a najdôležitejších námestí v centre Kodane. V preklade to znamená „Kráľovo nové námestie“ a založené bolo už v roku 1670 kráľom Christianom V. V strede námestia stojí aj jazdecká socha práve tohto panovníka, obklopená zeleným kruhovým parkom. Toto miesto je centrálnym bodom mesta a odtiaľ vedie slávna ulica Strøget – jedna z najdlhších nákupných peších zón v Európe.
Námestie je obklopené elegantnými historickými budovami, ako sú Dánske kráľovské divadlo či hotel d’Angleterre. Zároveň je to aj vstupná brána do ikonického Nyhavnu, o ktorom ti poviem viac o chvíľu…
Farebné domčeky, rozprávkový prístav a výhľad ako z pohľadnice
Určite poznáš tie ikonické fotky z Kodane – farebné domy, čo sa odrážajú na hladine vody, plachetnice zakotvené v prístave a kopa ľudí, ktorí si tam vychutnávajú kávu alebo pivko na nábreží. Toto miesto sa volá Nyhavn, teda „Nový prístav“, a je to asi najfotografovanejšie miesto v celom Dánsku. Prístav bol vybudovaný už v 17. storočí ako obchodná a námornícka tepna mesta, no dnes je z neho srdce mestskej pohody – plné kaviarní, reštaurácií a turistov so zrkadlovkami.
Zaujímavosťou je, že práve tu – v domoch č. 20, 67 a 18 – žil a tvoril legendárny rozprávkar Hans Christian Andersen, autor Malé morskej víly, Cisárových nových šiat či Snehovej kráľovnej. Keď teda kráčaš Nyhavnom, ideš doslova po stopách rozprávok.
Ako sme sa prechádzali po tomto malebnom nábreží, podvedome sme sa ťahali stále bližšie k vode. A zrazu pred nami vyrástla moderná budova Dánskeho kráľovského divadla (Skuespilhuset) – elegantná, moderná stavba zo skla a ocele, odkiaľ je nádherný výhľad na druhú stranu prístavu.
Tam na nás čakala ďalšia architektonická bomba – Opera v Kodani (Operaen). Monumentálna, futuristická budova s obrovskou presahujúcou strechou, ktorá sa týči nad vodou ako vesmírna loď. Ide o jednu z najmodernejších opier na svete, postavenú v roku 2005, a patrí medzi najdrahšie kultúrne stavby Európy – jej cena presiahla 500 miliónov dolárov. Opera aj divadlo stoja oproti sebe cez vodu a ich kontrast so starým Nyhavnom vytvára fakt pôsobivý zážitok.
Ani sme sa nenazdali a zrazu sme stáli na Ofelia Plads – veľkom mole, ktoré slúži ako verejný priestor, no pod ním sa nachádza podzemné parkovisko (pravdepodobne pre divadlo). Takže aj keď to vyzerá len ako mólo, je to chytrá kombinácia dizajnu a funkčnosti – typické pre škandinávsku architektúru.
Kráľovské paláce, sochy a… tá malá slávna víla
Ten deň sme mali ešte jeden jasný cieľ – vidieť naživo slávnu Malú morskú vílu (Den Lille Havfrue). Ale nepredbiehajme. Cestou sme sa ešte zastavili na Amalienborg Slot, čo je oficiálne sídlo dánskej kráľovskej rodiny. Áno, Dánsko je konštitučná monarchia, a hoci má kráľovná v rukách skôr symbolickú moc, palác stále funguje ako aktívne kráľovské sídlo.
Celý komplex sa skladá zo štyroch identických rokokových palácov, ktoré obkolesujú otvorené osemuholníkové námestie. Uprostred tróni majestátna socha na koni – kráľ Frederik V., zakladateľ Amalienborgu. Nápis na soche „Friderico Quinto Clementi Pacifico Artium Tutori Grata Foelix“ znamená niečo ako: Vďačná a šťastná (Dánska) krajina Frederika V., mierumilovného ochrancu umení.
Na námestí sa oplatí chvíľku pobudnúť – spraviť si pár fotiek, sadnúť si na obrubník a ak máš šťastie na čas, uvidíš aj slávnostnú výmenu stráží, ktorá sa koná denne o 12:00. Je to taká severská verzia Buckinghamského paláca – len s menším davom a menšou pompéznosťou, ale stále elegantné.
Potom sme pokračovali ďalej k moru – smer Malá morská víla, ktorá ťa možno trošku prekvapí svojou veľkosťou. Je to totiž celkom malá bronzová socha (len 125 cm), ktorá sedí na kameni pri brehu, akoby práve premýšľala, či sa vráti do hlbín. Inšpirovaná rovnomennou rozprávkou Hansa Christiana Andersena, bola odhalená už v roku 1913. Je to najnavštevovanejšia atrakcia mesta, no nie každý si ju zamiluje – niektorým príde „moc malá“, iným zase krásna práve pre tú jednoduchosť.
Zaujímavejšie však je, kde sa víla nachádza – celý ten priestor je súčasťou parku Kastellet, ktorý ukrýva starú hviezdicovú pevnosť z 17. storočia. Cez most vstúpiš do oploteného areálu, kde ľudia behajú, bicyklujú, alebo si len tak vychutnávajú výhľady na vodu. V strede parku sa nachádza priehrada (alebo vodná priekopa), čo ešte zvyšuje pocit, že sa nachádzaš v historickej vojenskej zóne. Vojaci tam síce stále sú, ale dnes je to skôr miesto pokoja než bojov. Pred vstupom do tohoto parku sa nachádza aj Kostol Sankt Albans Kirke.
A mimochodom – bola fakt zima, koniec februára, fúkal vietor od mora, ale nič nás nezastavilo. Výhľad na vílu, cyklistov a dokonca aj industrálnu kulisu v pozadí (komíny, dym a kontajnerové lode) len podčiarkli kontrast medzi rozprávkou a realitou.
Morská víla, bicykle, pivo a koniec prvého dňa
Hoci je Malá morská víla symbolom Kodane, realita je trochu iná, než by si možno čakal. Samotná soška je síce krásna – pokojná, jemná, sedí na kameni s pohľadom upretým na more – ale keď sa rozhliadneš okolo… ehm, žiadna romantická zátoka či palmami lemovaná pláž. V pozadí trčia komíny, lode, dym, a industriálny prístav, ktorý ti pripomenie, že Kodaň je aj poriadne rušný obchodný uzol. Trochu kontrast k tej rozprávke, z ktorej pochádza.
Našťastie, celkový dojem z mesta to nekazí – celá Kodaň žije bicyklami. Kamkoľvek sa pozrieš, nájdeš cyklotrasy, stojany, ľudí v oblekoch aj v teplákoch, ktorí si to brázdia na dvoch kolesách. Mesto je rovinaté, takže ideálne na presuny na bajku – a vďaka širokým chodníkom a premyslenej infraštruktúre sa tu naozaj dobre jazdí. Aj my sme sa nevedeli vynadívať, ako to tu fičí – to by si mal zažiť!
Deň sme zakončili štýlovo – pivkom Carlsberg. Áno, to známe dánske pivo plzenského typu, ktoré sa vyrába práve tu. Kodaň a Carlsberg idú ruka v ruke, a keď ho piješ priamo na jeho domácej pôde, chutí o čosi lepšie – alebo si to len namýšľam, kto vie?
Na záver sme sa presunuli na ubytko, kde sme konečne zhodili ruksaky a začali plánovať ďalší deň. Ten bol nabitý až-až – kde nám trvalo nájsť vstup dlhšie než sme čakali?, keď máš ISIC kartičku, ako správny študent, vieš si poradiť a ešte aj niečo ušetriť? O tom ti ale poviem v ďalšej časti, tak nezabudni kliknúť na follow na Instagrame a prihlásiť sa na newsletter, aby ti nič neušlo. predchádzajúci blog o Nice nájdeš TU.
Prekroč svoje hranice – práve tam sa ukrýva poklad, ktorý hľadáš.
Bludny Vychodňar
Sleduj ma na Instagrame!
