Ako som strávil leto na Sardínii a ako sa tam môžeš dostať aj ty?
Určite sa pýtaš, ako som vlastne prežil leto na Sardínii. Niektorí z vás, ktorí ma sledovali, keď som tam bol, mi často kládli otázky. Bolo to náhodné alebo som mal nejaký plán? V tejto sérii ti predstavím celú Sardíniu, aby si mal predstavu a možno sa tam dostaneš aj ty a zažiješ letnú “pracovnú dovolenku“ priamo pri mori.
Priprava na cestu
Pojďme pekne po poradí. Niekedy koncom februára 2023 mi napísal kamarát a bývalý spoluhráč z FC Košice, (hral som futbal kto by nevedel), že či sa chystám cez letné prázdniny na brigádu. Vedel totiž, že som tam bol minulé leto, a chcel ísť so aj on niekde – kto čítal prvý blog, vie. Odkaz TU. Povedal som mu, že ešte neviem, bolo to predsa ešte skoro. S tímom, s ktorým sme tam boli (na severe Talianska v dolomitoch), sme sa dohodli, že termíny si začneme potvrdzovať až v máji.

Hľadanie príležitosti: Agentúra a ponuky
Tak sme si písali, ten kamarát, pozdravujem ťa inak Rolo, mi posielal ponuky, čo našiel na Facebooku alebo Instagramu o brigádach a práci v Taliansku na Sardínii. Chcel ísť so mnou. Veď predsa, hovoril som si, že ako pôjdeme viacerý bude väčšia sranda. Tak som si to popozeral, diskutovali sme a nakoniec sme našli lukratívnu ponuku na Sardíniu.

Osobne ma to úplne očarilo – predstav si, že si pri mori, v teplej oblasti na talianskom ostrove, v lete, máš stravu 3x denne (aj keď nerobíš), ako v hoteli, ubytovanie hradené a pracuješ maximálne 7-8 hodín denne. Takže máš dostatok času na relax alebo objavovanie lokality. Kúpanie v mori alebo inú prácičku. A ešte ťa niekto platí. Win-Win si hovorím, čo predsa môžeš stratiť?

Podpis zmluvy: Záväzok a predbežné obavy?
Ponuky agentúry, ktorú našiel Rolo, sme si prezreli, a ja som hneď poslal e-mail so žiadosťou o prácu. Agentúra sa volá Nipa Jobs, link TU. Skontaktoval som sa s nimi, urobil pár telefonátov a dohodli sme sa aj na pohovore cez Zoom. Všetko šlo hladko, ako po masle. Dohodli sme sa na detailoch a o týždeň neskôr sme boli na pohovore, kde sme si predstavili konkrétnosti a podmienky, v predstihu na odlete, resp. začiatku práce.
Potom nám agentúra poslala zmluvné dokumenty. Bolo mi jasné, že budú nejaké poplatky – predsa len, nikto nič nerobí zadarmo, najmä nie pri vybavovaní práce v zahraničí. Poslali nám dokumenty na podpísanie a prečítanie. Keď som si ich čítal prvýkrát, musím povedať, že boli naozaj zle napísané. Ale keďže to bola nová agentúra, ktorá začala v januári toho istého roku, bral som to s rezervou. Bol vtedy marec. Každý predsa niejak začína a nebral som to za zlé, a chápal som to s rešpektom.

Rozhodnutie ísť sám: Odvaha a nové stretnutia
Keď som dokumenty ďalej skúmal a rozprával sa s rodičmi, mali sme trochu obavy. Ale ako sa hovorí, risk je zisk. Súhlasil som, lebo čo najviac môžem stratiť? Maximalne nejaké peniažky na začiatku. Ale tak čo už, sú aj horšie veci, a ako sa hovorí: nevyskúšaš – nevieš. Jednu časť odmeny pre agentúru som dokonca dal v hotovosti.
Keďže som mal ísť do Popradu do Aquacity s kamarátmi sa kupať a užiť si trochu, a agentúra bola zo Svitu. Stretli sme sa v kaviarni v Aquacity Poprad. Po osobnom stretnutí som bol presvedčený, že to bude úlet – v dobrom slova zmysle, že to bude proste super. Super sme pokecali a už mi bolo jasné, že to leto zažijem niečo na čo budem spomínať dlhé roky.
Kamarát Rolo nakoniec nesúhlasil so zmluvnými podmienkami a poplatkami, tak som išiel nakoniec sám. Neľutujem, pretože som tam potom nakoniec spoznal skvelých ľudí a s niektorými som v kontakte dodnes.
Ako prebiehali prípravy na cestu a opustenie rodiny na celé leto?
Ako náhle sme boli dohodnutý, že pôjdem, začali prípravy. Najprv sme všetci, čo sme v tom istom dátume, resp. v skupinke boli rodelený, že kto kedy cca pôjde do Whatsapp skupiny. Tam sme sa potom dohadovali na odlete a presnom termíne.
Doteraz si presne pamätám ako som kupoval letenku. Asi za 15 minút všetko bolo vybavené a to kde, ti odpáli dekel. Bolo to 4. Mája. Vtedy sme mali branné alebo kožas alebo proste školský výcvik v prírode na ochranu zdravia a športových aktivít. Boli sme v parku na Aničke v Košiciach, kto vie super, kto nie tu je link. Zabehol som čo som mal, a potom som oddychoval na tráve s ostatnými.

V čase bolo naozaj teplo, a tak som si dal dole tričko a opaľoval som sa. Bolo to dosť zaujímavé obdobie a som na ňho hrdý. Toľko osobných cieľov a veci som dokázal, a ten vnútorný pocit, to sa nedá ani opísať. Určite aj ty to zažiješ, neboj všetko príde vtedy ako má, nechaj všetko na osud a dopomôž mu.
Zrazu vidím, že v skupine na whatsappe sa dohadujú ostatný členovia kedy kto ide, tak som sa pridal, a samozrejme, že som chcel isť tým skorším termínom. Mali som dátum 26.6. Pozrel som letenky na ten deň a hneď som kúpil. Bolo to dosť, aj s batožinou. Cez 150€ za jednosmernú letenku do Alghera na Sardíniu. No už som bol na pol ceste tam.
Čo ti všetko treba?
Reálne toto mám rád na agentúrach, že až na cestu (letenku), niektoré áno, ti všetko vybavia. Ešte som si zabezpečil cestu na Bratislavké letisko. A poviem ti, ak si z východu alebo z Košíc ako ja tak vieš, že je to nočná mora každého cestovať z východu slovenska na západ, a to vlakom. Je to nekonečná cesta. A to platí dvojnásobne ak cestuješ cez noc a nemáš spací vozeň.
Vo vozni bola so mnou najaká iná trieda, zo školy, čo cestovali do Viedne na výlet. A ak si alebo si bol študent určite vieš, že na výletoch niečo ako nočný kľud a spánok neexistuje. Takže celú noc bol bordel a nič som nespal. Na letisko som sa dostal ešte pred siedmou hodinou rannou. Išiel som z Bratislavkej vlakovej stanice autobusom.
Kedže som tam bol skoro a dosť unavený, tak som si ľahol na lavičku a snažil sa trochu pospať. Nedarilo sa tak som sa aspoň prechádzal a ako náhle sa otvorila priehradka na batožinu na let do Alghera, už už som tam bol nastúpený medzi prvými. Naledovala kontrola a cesta ku bráne.
Trošku pohľad do zadu. Čo sa dialo cez máj (od kúpi letenky) až po odlet na Sardíniu?
Ako som už spomínal, začiatkom mája som kupoval letenku na Sardíniu. Koncom mája som íšiel so spolužiakmi do Francúzska na Erasmus+. Kto vie, ten vie, ak nevieš určite si prečítaj tuto ČASŤ. To znamenalo, že takmer celý jún kedy sa uzatvárajú predmety a sú písomky sme museli absolvovať už teraz v máji.

A tak aj bolo, toto turbolentné obdobie som prežil, že takmer každý deň ma čakala písomka alebo skúšanie, no predsa, čo pre cestovanie neurobím? Všetko som prežil a aha tu som. Koncom mája som teda bol súčasťou výpravi vo Francúzsku.
Ako sme sa vrátil cca v piatok 19tého, tak som bol doma týždeň a v neďeľu 25.6 okolo 22-hej som mal nočný vlak do Bratislavy aby som stihol let.
Prvé spločné stretnutie a nový ľudia.
Tak ako sme boli dohodnutý, že kto kedy pôjde na lietadlo, tak sme sa prvý krát osobne streli pri gate, na bratislavskom letisku. Z prvého momentu som videl, skvelých ľudí a tak to bolo aj počas celého leta, kde som s nimi zažil kopu zážitkou a nové skúsenosti.
Let bol krátky, cca 2 hodniky a po prístáti nás na letisku v Alghere čakali dvaja taliani, ktorý patrili pod hotel a zobrali nás autami na druhú stranu ostrova do mestečka Orosei, kde je aj záliv Orosei. O ňom ti porozprávam neskôr. Tam sme pracovali v hoteli. Úzke uličky a dialnice, naprieč Sardínou a ich šoférske skúsenosti, boli niečo čo som dovtedy nezažil. Taliani jazdia ako blázni, to môžem potvrdiť.
Ešte v ten večer nám všetkým dali izby, kde sme boli rozhádzaní po celom mestečku a bývali sme v malých skupinkách. Ja osobne som mal v domčeku aj miestných Talianov, ktorý ako jedny z mála vedeli po anglicky. To bolo super, kedže vedeli poradiť a aj pokecať.

Mali sme aj sľúbené bicykle aby sme sa mali ako dopravvať do hotela, no tie sme dostali trošku neskôr. Dovtedy nás vozili dodávkov z mesta. Do hotela to bolo totiž viac ako 30 minút pešo a bicykel sme mohli využívať aj na súkromné učeli, o ktorých ti poviem viac v nasledujúcich častiach.
Čo stihneš za pár minút v mestečku?
Kedže hotel bol hneď pri mori, no nebýval som hneď tam, tak som si potom večer spravil prechádzku ku moru a nakúpil nejaké základne potraviny. Krásne more s piesočnatou plážou. Spoznanie nových spolubývajúcich, kolegov a priateľov, to bolo niečo. Vedel som, že toto leto bude topka a aj bola.


Čo všetko potrebuješ ak chceš ísť pracovať do Talianska?
Ak sa chystáš pracovať v Taliansku, budeš potrebovať “Codice Fiscale”, daňový identifikačný kód, ktorý je nevyhnutný pre zamestnanie aj bežné denné transakcie, ako otvorenie bankového účtu (ten pre výplatu nepotrebuješ) alebo registrácia na zdravotné poistenie (to vybavý zamestnávateľ). Tento kód získaš na miestnom úrade Agenzia delle Entrate, kde predložíš svoj pas a vyplníš potrebnú žiadosť. Vďaka skoršej práci v Taliansku som už tento kód mal, čo mi zjednodušilo proces zamestnania.
Rovnako dôležité je aj spoľahlivé cestovné poistenie, ktoré ochráni pred nečakanými udalosťami alebo zdravotnými problémami. Ja využívam poistenie od Tatra banky cez poisťovňu Uniqa, ktoré si jednoducho vybavíš priamo v aplikácii Tatra banky. To mi poskytuje istotu, že v prípade potreby budem mať zabezpečenú potrebnú pomoc. Viac info TU.

A čo ďalej?
Ako ďalej pokračovala moja cesta objavovaní Sardínie? V akom národnom parku a kopci som bol, a čo všetko tam môžeš pozrieť? O tom vám porozprávam v nasledujúcej časti. Tak ma začni sledovať na Instagrame a prihlás sa na newsletter, aby ti nič neuniklo!
Bludny Vychodňar
Prekroč svoje hranice – práve tam sa ukrýva poklad, ktorý hľadáš.

