Sardínia -Orosei: Top 5 Vecí čo Tam Určite Zažiješ

Ak chceš vidieť a zažiť čo najviac, musíš občas obetovať aj niečo dôležité, ako je napríklad dostatok spánku. Prvé dni v meste Orosei na ostrove Sardínia som sa rozhodol vstať skoro a ísť pozorovať východ slnka na pláž Marina di Orosei.

V tom období sa slnko vynáralo spoza horizontu okolo 6:15-6:20. A keďže som ešte nemal sľúbený bicykel, cesta na pláž by trvala približne pol hodinu. Nastavil som si budík na 4:45, aby som mal dosť času na to, aby som sa pripravil, najedol a vybral sa na pláž.

Tridsaťminútová pešia cesta na Marina di Orosei sa mi zdala dlhá, tak som sa rozhodol sa viac prebrať a trochu si ju skrátiť behom. Príchod na pláž o cca 5:33 bol očarujúci – bol som tam úplne sám, obklopený tichom, šumom mora a len jemne osvetlenou krajinou.

Na pláži som bol skôr, ako slnko vstalo, takže som mal čas urobiť pár záberov a poprechádzať sa po pláži. Ticho prerušované len šumom vĺn a skoro tma vytvorili dokonalú atmosféru pre môj ranný rituál.

Čakanie na slnko bolo skutočnou skúškou trpezlivosti. Presne o 6:19 začalo slnko vychádzať a ja som prvýkrát v živote videl taký nádherný východ slnka. Oplatilo sa vstať skôr, aby som mohol zažiť tento magický moment.

Ako som počas tmy šiel do vody, bolo to trochu zvláštne, keďže som pod sebou vo vode nevidel takmer nič, len tmu a ponorený strom, čo dodávalo celej situácii tajomný nádych. Tam bol najkrajší pohľad na východ slnka, ten strom bol divný ale, že dosť divný.

Po tomto neobyčajnom ráne som si ešte doprial kúpanie a opaľovanie, veď prečo by som si to nemohol užiť?

Orosei: Skryté poklady Talianska

Počas mojich prvých dní v meste ma zaujali staré hradby, ktoré sa vypínajú nad úzkymi uličkami Orosei. Tieto kamenné konštrukcie, obklopené históriou, som denne obdivoval na ceste do a z práce.

Cestou na ubytovanie som míňal starobylú vežu Torre Di Antonio Abate, ktorá sa postupne stala mojím cieľom. Fascinácia touto prvou kamennou konštrukciou ma nakoniec priviedla k tomu, že som sa rozhodol si ju pozrieť z blízka.

Torre Di Antonio Abate je jednou z najvýznamnejších pamiatok v Orosei. Táto veža bola postavená v 13. storočí a pomenovaná po svätom Antóniovi Opátovi, ktorý bol kresťanským mníchom a pustovníkom.

Veža bola pôvodne súčasťou obranných štruktúr mesta. Slúžila ako strážna veža, ktorá ochraňovala mesto pred možnými nájazdmi z mora.

Jej robustná architektúra a strategická poloha svedčia o dôležitosti, ktorú mala v minulosti pri obrane a monitorovaní okolitého regiónu. Stojí ako pevný pilier uprostred mesta a jej prítomnosť pripomína bohatú históriu regiónu, ktorá sa odzrkadľuje v každom kameni.

Veža je nielen častým cieľom turistov, ale slúži aj ako dôležitý orientačný bod pre miestnych obyvateľov.

Keď som sa prechádzal komplexom okolo veže Torre Di Antonio Abate, narazil som na kostol Chiesa di Sant’Antonio Abate z 12. storočia. Tento kostol bol súčasťou historického centra mesta a slúžil pôvodne ako kláštor pre mníchov.

Dodnes si zachoval svoj sakrálny charakter. Je postavený z typického sardínskeho kamenného materiálu a jeho architektúra odráža dlhé obdobia duchovného života v regióne.

Okolo kostola sa voľne pohybovalo množstvo mačiek, čo dodávalo miestu osobitný charakter. Milovníci mačiek by si určite mali toto miesto pridať do svojho itineráru.

Hneď cez plot od komplexu boli ďalšie dôležité budovy, ako poliklinika a pošta. Zaujímavosťou bolo, že komunikácia na pošte nebola vždy úspešná, čo vyvrcholilo k môjmu dosť veľkému problému.

Buď zle fungovala pošta, alebo sme si tam nerozumeli, lebo nevedeli po anglicky. Tento malý príbeh o fungovaní pošty a čo bol tenzávažný problém ti vyrozprávam v inej časti. Späť do ulíc mestečka Orosei.

Celé mestečko Orosei bolo charakteristické svetlými, bielymi, telovými a tehlovými farbami. Tieto farby spolu s množstvom kamenných detailov a hradieb vytvárali pocit historickej jedinečnosti.

Na rôznych miestach sa nachádzalo aj mestské umenie, ako napríklad socha hlavy, ktorá ležala na boku, čo dodávalo mestu umelý nádych. Dominantou mesta bol však kostol Saint James the Apostle z 11. storočia.

Jeho biela, majestátna katedrála sa vypínala nad všetkými stavbami v meste. Tento kostol, podobne ako Chiesa di Sant’Antonio Abate, bol centrom duchovného života a mal hlboký vplyv na kultúrnu a historickú identitu mesta.

Vieš, čo je typické pre Taliansko? Malé a úzke uličky, kde ideálne zapadajú malé autíčka, ako napríklad Fiat Cinquecento, teda Fiat 500. Nie tie moderné verzie Fiatu 500, ktoré sú veľké ako bežné autá, ale tie pôvodné, historicky pomalé modely, ktoré sa hodia práve do týchto uličiek.

Ak budeš kráčať na pláž pešo, na bicykli, alebo sa viezť autom, určite si všimneš na pravej strane neobvyklý strom – baobab. Baobaby sú na Sardínii celkom bežné, no tento bol obrovský.

Rozhodol som sa preto ísť a pozrieť si ho zblízka. Dozvedel som sa, že tento strom rastie na súkromnom pozemku. Zhodou náhod domáci boli doma, a dozvedel som sa od rodiny, ktorá tu žije už niekoľko storočí, že strom má vraj približne 250 rokov.

Keď niekedy nevieš, čo so sebou, a skúmaš mapy len tak z nudy, môžeš naraziť na niečo naozaj nezvyčajné. Na okraji mesta, pri kopci, som zbadal obrovský biely objekt.

Z pohľadu na mape to vyzeralo ako diera v zemi, ale nádherne biela. Zvedavosť ma dohnala, aby som sa tam vybral a na vlastné oči zistil, čo to je.

Ako som sa dostal bližšie, zistil som, že ide o kamenolom.

V tomto kamenolome sa ťaží mramor, a jeho rozloha je takmer rovnaká ako celé mesto Orosei. Vstup nebol nijako obmedzený, aspoň myslím, pretože neexistovali žiadne závory a ľudská prítomnosť tu nikoho netrápila.

S parťákom Šimonom, ktorého zdravím a jeho Instagram nájdeš TU, sme sa rozhodli preskúmať, ako ďaleko sa vieme dostať.

Nakoniec sme sa dostali až na samý vrchol, kde sa odvážal odpad a kameň, a odkiaľ bol krásny výhľad na celú oblasť.

Cesta na vrchol bola tak netypická a freestyle. Šli sme podľa mapy, ktorá nás viedla cestou, kde bežne chodili obrovské nákladné autá. Zopár sme ich aj stretli.

Ak nákladné autá boli veľmi blízko a nechceli sme, aby nás videli, tak sme si vybrali trasu okolo, cez olivový sad, a potom sme prešli cez lúku a vyšliapali na vrchol.

Keď sme tam boli, objavilo sa ďalšie nákladné auto a šofér nám len priateľsky zakýval. Pred prvým sme sa museli schovať. Nikto nám nebránil, tak sme mohli slobodne obdivovať a užívať si nádherné výhľady, ktoré kamenolom ponúkal.

V kamenolome blízko mestečka Orosei môžeš na vlastné oči sledovať, ako moderné ťažobné technológie v akcii transformujú surový kameň na ušľachtilý mramor. V tomto kamenolome sa používajú diamantové píly, ktoré sú známe svojou presnosťou a efektivitou pri rezaní mramoru.

Tento spôsob ťažby minimalizuje odpad a zvyšuje kvalitu vyťažených blokov. Vstup do kamenolomu nie je nijako špeciálne obmedzený, takže môžeš prísť a pozorovať ťažobné operácie zblízka, pokiaľ dodržiavaš bezpečnostné predpisy.

Tento kameňolom funguje niekoľko sto rokov, no modernými technológiami sa ťaží posledné desiatky rokov.

Okrem kameňolomu, ktorý je súčasťou kopca, veľkého kopca pri Orosei, sa v tejto oblasti nachádza množstvo turistických chodníkov, ktoré vedú cez rozmanité ekosystémy. Vďaka rozličnej flóre a faune je tento kopec vyhľadávanou destináciou pre milovníkov prírody a outdoorových aktivít. A ja ti v ďalšej časti ukažém, čo všetko môžeš navštíviť na tomto kopci.

Bludny Vychodňar

Prekroč svoje hranice – práve tam sa ukrýva poklad, ktorý hľadáš.