Peking World Park. Po dňoch plných histórie, krokovania po kilometroch múrov a prepletania sa uličkami starého Pekingu sme mali pred sebou ešte jeden posledný deň pred odletom. Večer nás čakal let domov, no dovtedy sme mali celý deň voľný – tak sme si povedali, že dáme niečo viac „na pohodu“. Žiadne brutálne túry, žiadne ranné maratóny po múroch, ale skôr niečo ľahšie, aby sme sa nepotili s batohmi po meste ako ťavy na púšti.
Našťastie sme mali výhodu – veľké kufre sme nechali na recepcii v našom hoteli Holiday Inn a po meste sme si už len tak vykračovali naľahko s malými ruksakmi a kapsičkami. A kam sme to teda zamierili? Objavili sme Beijing World Park – miesto, kde ťa čakajú zmenšeniny najznámejších stavieb sveta. Predstav si taký čínsky „Tatralandia style“, ale v oveľa väčšom a ešte aj s pridanou ZOO.
Keď sme vystúpili z metra, hneď pred nami sa otvorila brána do tohto obrovského parku. A my sme vedeli, že toto bude presne to, čo sme na posledný deň potrebovali – oddych spojený s malým výletom okolo celého sveta. 🌍✨
Peking World Park
Ako prvé nás hneď pri vstupe privítala zmenšenina Sydney Opera House – menšia, ale vypracovaná do posledného detailu, presne ako originál v Austrálii. Prechádzali sme sa parkom z ľavej strany a narazili sme na miestnu ZOO, ktorá bola pre nás milým prekvapením. A ver či nie, prvé, čo sme tam uvideli, bol biely jeleň – žiadny klasický srnec z našich lesov, ale taký majestátny tvor, čo pôsobil ako z rozprávky. No najväčšiu pozornosť pútali kapybary – tie obrovské „morčatá na steroidoch“, ktoré si tam spokojne ležali a ľudia ich fotili ako keby to boli hollywoodske hviezdy. Ja som sa len smial, že vyzerajú ako keby sa bobor s morčaťom dohodli, že budú chodiť na proteíny.




Potom sme prešli do egyptskej časti, kde na nás čumela majestátna Sfinga a hneď vedľa sa týčili malé pyramídy. Za pár jüanov sa dalo prejsť cez chodbu z jednej pyramídy do druhej, ale to nám prišlo také trošku ako pasca na turistov – tak sme radšej pokračovali ďalej. A dobre sme spravili, lebo nás čakal londýnsky Tower Bridge, po ktorom sa dalo aj reálne prejsť, takže sme si spravili pár fotiek, aby sme mali dôkaz, že sme „boli v Londýne aj v Pekingu“.
Ale to najlepšie prišlo až potom – narazili sme na dolný Manhattan v mini verzii. A keď sme tam zbadali dvojičky – World Trade Center, normálne nám prebehli zimomriavky po chrbte. V tom momente sme si uvedomili, že ten park musí mať už svoje roky, lebo veže tam stále stáli. Bol to taký zvláštny pocit – na jednej strane nostalgia, na druhej trochu zvláštne, že sa ich rozhodli ponechať aj po všetkom, čo sa v New Yorku stalo.



Od Ríma až po Angkor Wat – celý svet v jednom Peking World Park
V parku sme narazili aj na vodný svet – taký menší areál s atrakciami, kde si rodinky s deťmi užívali bazény, šmykľavky a všelijaké vodné blbosti. My sme tam síce veľmi neplánovali stráviť čas, ale bolo fajn pozerať, ako si to domáci užívajú.
Keď sme sa potom vyštverali na jeden kopec, zrazu sme v diaľke zbadali stavbu, ktorá nám pripomínala rímsku ríšu alebo staroveké Grécko. Ako sme sa k nej bližšie dostávali, ukázalo sa, že je to Rímska kolonnáda – nádherná stavba s kameňmi poskladanými tak dokonale, až sme mali pocit, že sme sa ocitli niekde v Taliansku a nie v Číne.




Z toho kopca v Peking World Prak sme zišli dole na námestie, kde na nás už čakal Červený námestie z Moskvy so slávnym chrámom Vasilija Blaženého. A hneď vedľa – bum – Angkor Wat z Kambodže. A to ti poviem, to bolo už iné kafe! Angkor Wat je totiž najväčší chrámový komplex na svete a jeden z divov, ktoré sa oplatí vidieť aj v reálnej veľkosti. Postavili ho v 12. storočí ako hinduistický chrám zasvätený bohu Višnu, no neskôr sa stal budhistickou svätyňou. V parku bol síce len v zmenšenej verzii, ale aj tak nás fascinovalo, ako verne dokázali zachytiť detaily a atmosféru tohto majestátneho miesta.
Po celom dni chodenia nám už poriadne vyhladlo, tak sme si povedali, že skúsime niečo známe – Domino’s pizzu. No, úprimne… bola dobrá, ale na taliansku pizzu to teda nemalo. 😅 Predsa len, po pár dňoch v zahraničí som si uvedomil, že na klasický slovenský rezeň so zemiakmi sa nechytá ani tá najlepšia fastfoodová špecialita.



Mrakodrapy v Pekingu
Keď sme dojedli, čakalo nás ešte celé popoludnie a večer, takže sme zamierili späť do moderného centra Pekingu. Mrakodrapy sa týčili do neba, všade svietili obrovské obrazovky a človek si pripadal, akoby sa ocitol v inom svete – niekde medzi New Yorkom, Dubajom a futuristickým sci-fi filmom. V obchodoch sme natrafili na všelijaké netradičné špecialitky – od sušených morských plodov až po prasačie nohy vystavené na pultoch. No uznaj, kto by si to nekúpil ako suvenír? 😅
A potom sme ani nevedeli zaplatiť, pretože v tom obchode používali pokladne na tvár a WeChat a my sme mali iba AliPay. No bludili sme a potom nám nejaký pracovník povedal, že tam je aj normálna ľudská pokladňa. Tak nám hneď odľahlo, že si môžeme nakúpite tieto Čínské špeciality.
Na úplný záver nášho pobytu v Číne sme si nechali niečo modernejšie. Po tom, čo sme sa v parkoch a chrámoch ocitli akoby v dávnych storočiach, sme sa večer presunuli do moderného centra Pekingu, kde sa týčia futuristické mrakodrapy, obchodné centrá a obrovské obrazovky. Celé to tam žilo – svetlá, neónové nápisy, ruch ulíc a večerný šum veľkomesta. Bolo to, akoby si sa zrazu ocitol medzi New Yorkom a Dubajom, no stále s čínskym nádychom.
Po malej prechádzke sme skončili v obchodnom centre, ktoré sme už poznali z prvého dňa. Tentokrát sme dali šancu Burger Kingu – povedzme si úprimne, po všetkých tých rezancoch a ryžových jedlách padol ten burger ako balzam na dušu. 😅 A ešte keď vieš, že ťa čaká nočný let do Shenzhenu a odtiaľ dlhá, takmer 9-hodinová cesta domov, tak si povieš: „No zaslúžim si!“


Týmto sa naše čínske dobrodružstvo v Pekingu pomaly uzatvorilo. Stihli neskutočne veľa – od historického Zakázaného mesta, cez posvätný Chrám nebies, duchovnú atmosféru Lama Temple, až po majestátny Veľký čínsky múr a večerný moderný Peking s jeho pulzujúcim životom. Bol to zážitok, na ktorý sa nezabúda – úplne iný svet, kde sa minulosť stretáva s budúcnosťou na každom kroku.
A čo nasledovalo po návrate z Číny? No, to je už ďalšia kapitola môjho cestovateľského príbehu. 👀 Tak sa nezabudni prihlásiť na odber newslettera a sledovať ma na Instagrame, aby ti neušlo pokračovanie.
Prekroč svoje hranice – práve tam sa ukrýva poklad, ktorý hľadáš.
Bludny Vychodňar

