Tento výlet vznikol trochu neplánovane. Varšava. Mal som už dohodnuté, že o pár týždňov pôjdem do inej krajiny na dlhší čas, no medzitým sa objavila príležitosť ísť s otcom do Varšavy na obchodné stretnutie. Povedali sme si, že to spojíme s krátkym výletom – v podstate 24 hodín v meste, rozdelených na dva dni.
Prvý deň sme vybavili všetko pracovné a večer sme sa vybrali na večeru do obchodného centra Galeria Wileńska, ktoré sme mali blízko hotela Hit. Dal som si klasické poľské pirohy a kúsok mäsa – poviem ti, vo Varšave to chutí vždy inak ako tie poriadne slovenské.
Na druhý deň nás čakal poriadne nabitý program. Jeden deň na objavenie Varšavy je síce výzva, ale ak si to správne rozplánuješ, dá sa stihnúť naozaj veľa. A presne o tom bude tento článok – čo všetko môžeš zažiť vo Varšave za 24 hodín.
Ranná prechádzka a prvé zastávky vo meste Varšava
Ráno sme sa zobudili, dali si hotelové raňajky – nič extra, ale klasika ako vajíčka, párky urobili svoju robotu. Plán bol jasný: čo najviac stihnúť pešo v okolí, kým sa presunieme ďalej do mesta.
Ako prvú sme navštívili Katedrálu sv. Michala archanjela a sv. Floriána mučeníka (po poľsky Parafia Katedralna pw. Św. Michała Archanioła i Św. Floriana Męczennika – áno, poriadne dlhý názov 😅). Ide o neogotickú stavbu z konca 19. storočia, ktorá patrí medzi dominanty varšavskej štvrte Praga. Zaujímavosťou je, že počas druhej svetovej vojny bola vážne poškodená, no po vojne ju Poliaci zrekonštruovali ako symbol odolnosti a viery. Dnes ju zdobia dve vysoké veže, ktoré sú viditeľné z veľkej diaľky a robia z nej výrazný orientačný bod.
Len pár krokov od katedrály, asi 50 metrov ďalej, sme narazili na niečo, čo nás pobavilo. Bol tam Pomník praskiej kapely podwórkowej – sochy hudobníkov, ktorí pripomínajú tradíciu pouličných kapiel, typických pre túto robotnícku štvrť Varšavy. Je to taká sympatická pocta miestnej hudobnej kultúre a atmosféra pri tom pomníku pôsobila, akoby sa hudobníci len na chvíľu zastavili počas hrania.
Metro a cesta k Národnému štadiónu
Naša prvá jazda metrom vo Varšave bola zážitok sama o sebe. Rozhodli sme sa kúpiť si 24-hodinový lístok ešte noc pred tým, aby sme mali pokoj a nemuseli riešiť každú cestu zvlášť. Cena takéhoto lístka je približne 15 PLN (okolo 3,5 €) a platí na všetky druhy mestskej dopravy – metro, autobusy aj električky. Metro vo Varšave je síce menšie než v Londýne či Pekingu, no stále praktické: má dve linky – červenú a modrú, ktoré sa križujú v centre a pohodlne ťa dostanú ku všetkým dôležitým pamiatkam.
Vystúpili sme pri Národnom štadióne (Stadion Narodowy), ktorý patrí medzi najväčšie moderné stavby v Poľsku. Bol otvorený v roku 2012 pri príležitosti Majstrovstiev Európy vo futbale a odvtedy sa stal jedným zo symbolov modernej Varšavy. Štadión má kapacitu viac ako 58-tisíc divákov a jeho červeno-bielo-sivá fasáda pripomína vlniacu sa poľskú vlajku. Okrem futbalu sa tu konajú aj veľkolepé koncerty, výstavy a športové podujatia – od rýchlokorčuľovania až po motoristické show.
Národný štadión vo Varšave má kapacitu približne 58 500 divákov, čo z neho robí najväčší štadión v Poľsku. Pamätá si aj legendárne hudobné akcie, napríklad koncert Metallicy, kde bolo prítomných vyše 65-tisíc fanúšikov – čiže viac, než je jeho oficiálna kapacita. Atmosféra vraj bola neskutočná: obrovský dav, hudba, ktorá dunela celým mestom, a štadión sa doslova otriasal v základoch. A čo je fajn, dá sa navštíviť aj počas prehliadok, ktoré vás zavedú nielen na tribúny, ale aj do šatní hráčov či VIP zóny.
Varšava a jej zelená oáza – Park Łazienki Królewskie
Po športovej atmosfére štadióna sme sa rozhodli zmeniť tempo a zamierili sme do Łazienki Królewskie, najväčšieho a najkrajšieho parku v celom meste. Tento kráľovský komplex je plný palácov, pavilónov a sôch, a prechádzka tu je ako cesta do iného sveta.
Prvou zastávkou bol Frederic Chopin Monument – monumentálna socha slávneho poľského skladateľa, ktorá stojí uprostred krásnej záhrady. Čaro tohto miesta ešte umocňuje fakt, že tu počas leta často hráva Chopinova hudba naživo, a aj keď sme mali ticho, v hlave nám zneli jeho tóny. Atmosféra bola vyslovene magická.
Len pár krokov odtiaľ sa nachádza Belweder Palace, ktorý je ďalšou ikonou poľskej histórie. Tento palác bol dlhé roky sídlom poľských prezidentov a dnes slúži na oficiálne štátne účely a reprezentačné podujatia. Je postavený v klasicistickom štýle a pôsobí veľmi elegantne – keď stojíš pred ním, cítiš, že tadiaľto kráčali dejiny Poľska.
Určite odporúčam prejsť sa po celom parku a dostať sa až ku mostu, kde stojí socha Neptúna. Odtiaľ je nádherný výhľad na amfiteáter aj na samotný Łazienki Palace. Cestou sme sa zastavili pri Royal Łazienki Theatre a Old Orangery – stará oranžéria je sama o sebe umelecké dielo a dnes sa tam nachádza výstava antických sôch. Kúsok ďalej je aj White Pavilion, ktorý vyzerá ako menšia verzia Bieleho domu v Amerike.
Postupne sme sa dostali až k samotnému Łazienki Palácu, ktorý kedysi slúžil ako letné sídlo poľského kráľa Stanislawa II. Augusta. Palác stojí priamo na vode – preto sa mu hovorí aj Palác na ostrove – a jeho odraz v jazere vyzerá, akoby sa vznášal. Okolo sa voľne prechádzajú pávy, ktoré dotvárajú atmosféru, a celé to pôsobí ako scéna z historického filmu.
Centrum mesta
Po všetkom, čo sme v parku videli, sme sa rozhodli presunúť do centra mesta. A tam – úplne iný svet. Mrakodrapy, obchodné centrá, ruch veľkomesta. Varšava sa tu prezýva aj „New York Európy“. Dominantou celej panorámy je však Palác kultúry a vedy (Pałac Kultury i Nauki) – obrovská stavba v štýle socialistického realizmu, ktorú v 50. rokoch daroval Poľsku Sovietsky zväz. Budova má vyše 237 metrov, 42 poschodí a je dodnes najvyššou budovou Poľska. My sme sa vyviezli až na vyhliadkovú terasu, odkiaľ bol parádny výhľad na celé mesto – mrakodrapy, staré mesto aj rozvetvené ulice Varšavy.
Palác kultúry a vedy
Dominantou centra mesta Varšava je neprehliadnuteľný Palác kultúry a vedy (Pałac Kultury i Nauki). Tento kolos, vysoký 237 metrov s 42 poschodiami, bol postavený v rokoch 1952 – 1955 ako „dar“ od Sovietskeho zväzu. Pre Poliakov je však budova symbolom rozporuplnej minulosti – na jednej strane architektonický skvost socialistického realizmu, na druhej strane pripomienka sovietskej nadvlády. Aj preto ho mnohí nazývajú posmešne „dar Stalinov“ alebo jednoducho „Pekelná brána“. Dnes je v ňom množstvo kancelárií, múzeí, divadiel a dokonca aj kino. Najväčším lákadlom je vyhliadková terasa na 30. poschodí, odkiaľ máš panoramatický výhľad na celú Varšavu.
Varšavské povstanie
Potom sme sa presunuli do niečoho, čo ti spraví husiu kožu – do Múzea varšavského povstania (Muzeum Powstania Warszawskiego). Aby si pochopil: v auguste 1944 vypuklo v meste povstanie proti nacistom, ktoré malo trvať pár dní, no natiahlo sa na 63 dní. Do bojov sa zapojilo okolo 50 000 povstalcov – vojaci Armie Krajowej, ale aj civilisti. Výsledok bol však tragický: nacisti povstanie krvavo potlačili, zabili viac ako 150 000 obyvateľov Varšavy a mesto takmer úplne zrovnali so zemou.
Múzeum, otvorené v roku 2004, je moderné a interaktívne. Nenájdeš tu len vitríny s exponátmi, ale celé multimediálne expozície – videá, fotografie, autentické denníky či zbrane. Najsilnejším momentom je miestnosť, kde beží originálny film „Zničenie Varšavy“, nakrútený nemeckými vojskami po potlačení povstania. Vidieť, ako bolo mesto takmer úplne vymazané z mapy, je niečo, čo ťa dostane.
Okrem toho je tu aj replika kanálov, cez ktoré povstalci utekali pred nemeckou armádou, či pamätná stena so všetkými menami padlých bojovníkov. Atmosféra je tu tak silná, že máš pocit, akoby si sa ocitol priamo v roku 1944.
Večerná Varšava
Večer sme sa ešte prešli do centra, kde nás čakali vianočné trhy. Stánky, svetielka, horúce nápoje a klasika – klobásky a perníky. Celé mesto žiarilo výzdobou a dokonca tam boli aj vtipní „panáčikovia“ – figúrky, ktoré po stlačení tlačidla začali rozprávať alebo spievať. Úplne nás to pobavilo a dodalo tomu pravú predvianočnú atmosféru. Samozrejme, nechýbal ani obrovský nápis „Warszawa“, pri ktorom sa fotil každý turista.
Varšava a jej obnova, a Jan Zachwatowicz
Do Centra vedy Kopernik sme sa už nedostali, no pozreli sme si samotné centrum mesta, ktoré je unikátne tým, že bolo po druhej svetovej vojne kompletne zrovnané so zemou a následne znovu postavené. Najväčšiu zásluhu na tom mal architekt Jan Zachwatowicz – hlava povojnového reštauračného tímu, ktorý viedol rekonštrukciu Starého Mesta. Vďaka nemu sa podarilo obnoviť pamiatky podľa historických obrazov, plánov a dokonca aj podľa malieb talianskeho maliara Bernarda Bellotta (známeho aj ako Canaletto). Aj vďaka tejto titanskej práci je dnes varšavské Staré Mesto zapísané v UNESCO.
Prešli sme sa aj popri Prezidentskom paláci, a potom sme zamierili rovno do srdca Starého Mesta. Tam nás čakal Kráľovský hrad (Royal Castle in Warsaw) – sídlo poľských kráľov, ktoré bolo rovnako počas vojny úplne zničené a po rokoch verne zrekonštruované. Síce už bola tma, ale aj tak sme si vychutnali pohľad na nádvorie a časť interiérov.
Nezabudli sme ani na duchovnú stránku – navštívili sme Baziliku sv. Jána Krstiteľa (St. John the Baptist Basilica) a neďaleký Akademický kostol sv. Anny (Academic St. Anna Church). Obe stavby dýchajú históriou a dodali večeru takú pravú atmosféru starého, dávno strateného, ale znovu objaveného mesta.
Varšava – Vianočné trhy
Samozrejme, nechýbali ani vianočné trhy. Stánky plné klobások, varené víno, sladkosti a k tomu jemný poprašok snehu, ktorý celé miesto premenil na zimnú pohľadnicu. Ako bonus tu bola aj známa socha morskej panny – symbol Varšavy. Pre Poliakov má rovnaký význam ako tá kodanská pre Dáni, no má vlastný príbeh a mýtus. V strede námestia sa dokonca korčuľovalo, takže atmosféra bola úplne čarovná.
Nakoniec sme ešte narazili na podobizeň muža, ktorý sa zaslúžil o to, že celé Staré Mesto povstalo z trosiek – práve architekt Jan Zachwatowicz. Nemohol som odolať a odfotil som sa aspoň s jeho sochou. Bez neho by Varšava vyzerala úplne inak.
A týmto sa môj rýchly výlet do Varšavy skončil. V ďalšej časti blogu sa už pozrieme do inej krajiny – tentoraz takej, kde som sa dokonca aj presťahoval a žijem tam dodnes. Tak sa nezabudni prihlásiť na newsletter a sledovať ma na Instagrame, aby ti neušlo pokračovanie Bludného Východniara.
Prekroč svoje hranice – práve tam sa ukrýva poklad, ktorý hľadáš.
Bludny Vychodňar
Sleduj ma na Instagrame!
