Po upršanom Írsku som cítil, že potrebujem zmenu. Trochu slnka, more a miesto, kde človek vie vypnúť hlavu. Rozhodnutie preto padlo pomerne rýchlo – Sardínia.
Nie úplne nová destinácia, skôr návrat na miesto, ktoré už dobre poznám. Na tomto talianskom ostrove som totiž v minulosti strávil viac ako dva mesiace, takže som vedel, do čoho idem. Lenže tentokrát bol plán trochu iný – nevracať sa na tie isté miesta, ale objaviť nové kúty severnej časti ostrova. Predošlé zažitky nájdeš TU.
Celý trip bol naplánovaný na šesť nocí, počas ktorých sme sa chceli presúvať po severnej Sardínii a spoznať čo najviac z jej pláží, miest a prírody.
Lenže ako to už býva… komplikácie prišli hneď na začiatku. A poriadne.
Prvý problém: meškajúce lietadlo
Letel som z Dublinu do Alghera, teda na severozápad Sardínie. Letisko v Alghere je pomerne malé, ale veľmi praktické, keď chceš objavovať sever ostrova.
Lenže lietadlo malo meškanie približne hodinu, čo síce na prvý pohľad nevyzerá ako veľký problém, ale pri cestovaní to dokáže narobiť slušný chaos. A presne to sa stalo.
Prenájom auta – chyba, ktorú už nespravím
Po prílete sme mali vybavené prenajaté auto, aby sme sa mohli pohodlne presúvať po ostrove. Sardínia je krásna, ani nie veľká – no bez auta sa na veľa miest jednoducho nedostaneš.
Lenže tu prišla moja chyba.
Nnemal kreditnú kartu, autopožičovňa nám jednoducho odmietla vydať auto. A problém bol ešte väčší v tom, že už bolo po 23:00. Táto jedna požičovňa na nás ešte počkala, pretože som nahlásil číslo letu, ale všetky ostatné už boli zatvorené.
Takže sme stáli na malom letisku v Alghere, bez auta, s rezerváciou hotela vzdialeného približne 50 kilometrov, čo je asi hodina jazdy.
Nebola to úplne ideálna situácia.
Po chvíli rozmýšľania sme sa rozhodli pre jediné rozumné riešenie – taxík. Nebolo to lacné, ale bolo to najjednoduchšie. Nočná jazda nás vyšla asi na 125 €, no aspoň sme sa dostali tam, kam sme potrebovali.
Naším cieľom bolo malé prímorské mestečko Stintino a hotel Hotiday.
Prečo práve Stintino?
Stintino sme si vybrali hlavne kvôli jednej veci – pláži La Pelosa.
Táto pláž patrí medzi najznámejšie pláže celej Sardínie a často sa objavuje aj v rôznych rebríčkoch najkrajších pláží Európy. Je známa najmä svojou neuveriteľne tyrkysovou vodou a plytkým morom, ktoré vyzerá skôr ako Karibik než Stredozemné more.
Ubytovaní sme boli v rezorte Hotiday, ktorý bol na prvý pohľad veľmi príjemný. Mal bazén, raňajky formou švédskych stolov a čo bolo najpraktickejšie – ponúkali aj prepravu dodávkou priamo na pláž La Pelosa, ktorá je vzdialená len asi 5 minút jazdy.
Prvý deň na Sardínii
Na hotel sme dorazili až po polnoci, takže sme už len rýchlo zapadli do postelí. Po celom dni cestovania a improvizovania to ani netrvalo dlho.
Na druhý deň sme mali plán jasný – pláž La Pelosa.
Počasie síce nebolo úplne ideálne. Bolo trochu pod mrakom a mrholilo, takže akoby som si Irsko doniesol zo sebou, ale aj tak to tam vyzeralo úžasne. Aj bez dokonalého počasia bolo jasné, prečo je táto pláž taká slávna.
Biely piesok, plytká voda a v diaľke ikonická veža Torre della Pelosa, ktorá stráži pobrežie už od 16. storočia.
A my sme vedeli jedno – Sardínia nás opäť privítala vo veľkom štýle.
Ako sa dostať na pláž La Pelosa
Lenže dostať sa na La Pelosa nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Pláž je totiž veľmi populárna a kvôli ochrane prírody zaviedli denný limit návštevníkov.
Aby si sa na pláž dostal, musíš mať vopred zakúpený lístok. Bez neho ťa jednoducho nepustia. Po príchode ti na základe rezervácie dajú náramok na ruku, ktorý potvrdzuje, že máš vstup na daný deň.
Lístky sa rezervujú cez oficiálnu stránku:
👉 https://spiaggialapelosa.it/
Ak chceš ísť len na jeden konkrétny deň, rezervácia sa dá urobiť 48 hodín dopredu od 8:00 ráno.
A poviem ti úprimne – treba byť rýchly.
Ja som bol ráno prihlásený na stránke už okolo 7:58, pripravený ako pri kúpe lístkov na koncert. Presne o 8:00 som refreshol stránku, rýchlo zadal údaje, zaplatil a hotovo.
Denne sa totiž na pláž dostane maximálne 1500 ľudí. Ak to nestihneš ráno, je dosť pravdepodobné, že už okolo obeda bude vypredané.
A to sme boli v septembri, mimo úplne hlavnej sezóny.
La Pelosa – pláž, ktorá vyzerá ako z Karibiku
Keď sme sa tam konečne dostali, hneď mi bolo jasné, prečo je taká populárna.
Pláž je veľmi plytká, takže môžeš kráčať desiatky metrov od brehu a voda ti stále siaha len po pás. V kombinácii s jemným bielym pieskom vzniká tá ikonická tyrkysová farba vody, ktorá vyzerá skoro ako z tropického ostrova.
Z jednej strany máš výhľad na starú strážnu vežu Torre della Pelosa a z druhej otvorené more s malými ostrovčekmi. Keď sa k tomu pridá slnko, voda a jemný piesok, je to presne ten typ miesta, kde sa človek dokáže zastaviť a len tak si užívať moment.
Obed priamo na pláži
Po chvíli na pláži prišiel samozrejme hlad. Našťastie je tam aj plážová reštaurácia, kde sme sa išli najesť.
Dal som si burger s mäsom a hranolkami, ktorý po kúpaní a slnku chutil úplne fantasticky. A aby toho nebolo málo, objednal som si ešte niečo ako sandwich / kebab, kde bolo burger mäso, šunka a syr.
Jednoduché jedlo, ale presne to, čo na pláži chceš. K tomu výhľad na tyrkysové more a celú La Pelosa pred sebou – a vtedy si povieš, že presne kvôli takýmto momentom sa oplatí cestovať.
Popoludnie v Stintine a konečne vyriešené auto
Po pláži sme sa vrátili späť na hotel a po krátkom oddychu sme sa rozhodli, že sa pôjdeme prejsť aj do centra mestečka Stintino, ktoré bolo prakticky za rohom. Chceli sme ho vidieť, ale mali sme aj praktický dôvod – počas dňa sa mi podarilo vybaviť auto.
Jediný problém bol v tom, že auto sa nachádzalo v meste Porto Torres, čo je asi 30 minút jazdy od Stintina. Našťastie spoločnosť, od ktorej sme auto prenajímali, bola veľmi ústretová a ponúkla, že po nás prídu alebo nám auto privezú.
Lenže nastal ďalší menší zádrhel. Pôvodne mal byť depozit 300 € v hotovosti, no keď som im poslal vodičský preukaz a občiansky preukaz, zistili, že mám len 21 rokov. A tým pádom sa depozit automaticky zvýšil na 1000 €.
Takže plán bol jasný – museli sme sa dostať doStintina, nájsť bankomat a vyriešiť to tam.
Veľké poďakovanie patrí spoločnosti Autonoleggio Mureddu, ktorá sídli priamo na autobusovej stanici v Porto Torres. Nakoniec to s nimi prebehlo úplne hladko a veľmi ochotne nám pomohli vyriešiť situáciu.
Bankomatová gymnastika
Samozrejme, nič nie je úplne jednoduché.
Platba 1000 € naraz neprešla, takže som to musel vyriešiť postupne. Vyberal som 300 €, potom ďalších 300 € a nakoniec 400 €, aby som sa dostal na potrebnú sumu.
Trochu bankomatovej gymnastiky, ale podarilo sa.
Keď sme už mali auto vybavené, trochu sme sa ešte potúlali po meste Stintino – pozreli prístav, posedeli na lavičke, kde bola nejaká Aziatka a sledovali život okolo nás. Presne tie malé momenty, ktoré si človek zapamätá.
A samozrejme, nechýbalo ani zaslúžené pivo na terase.
Stintino
Stintino a Aziatka
Večera v Stintine
Večer sme sa vrátili späť do Hotela a rozhodli sa ísť na večeru do miestnej reštaurácie Ristorante Valentina.
Reštaurácia bola plná a bolo vidno, že patrí medzi populárne podniky v okolí. A keď si na Sardínii, je len jedna správna voľba – pizza.
Z ponuky som si vybral pizzu s prosciuttom, lenže som čakal klasickú pečenú šunku. Realita? Surové prosciutto.
Takže som ho žul asi sto rokov, ako keby som bol krava na pastve. Našťastie pivo to celé zachránilo.
Taliansky večerný program
A tým sa večer ešte neskončil.
V hoteli totiž prebiehal večerný kultúrny program. Na pódiu stál spevák, ktorý spieval talianske piesne, a väčšina publika boli dôchodcovia alebo ľudia už vo veku.
My sme nerozumeli ani slovo, ale oni áno – spievali spolu s ním, tlieskali a radovali sa. Bol to taký ten moment, keď si uvedomíš, že si naozaj v Taliansku. Jednoduché, autentické a veľmi príjemné zakončenie dňa.
A čo nás čakalo ďalej?
To, ako vyzeral ďalší deň tohto sardínskeho dobrodružstva, ti prezradím v ďalšej časti. Nezabudni ma sledovať na Instagrame a prihlásiť sa na odber noviniek, aby ti ďalší diel neušiel.
Prekroč svoje hranice – práve tam sa ukrýva poklad, ktorý hľadáš.
Bludny Vychodňar
Sleduj ma na Instagrame!
