Mal som vo všetkom jasno. Nechcel som stráviť príliš veľa času na jednom mieste, a tak som sa rozhodol pokračovať ďalej v mojom „rýchlo, intenzívne, nezastavujeme máme spoždení“ pláne. Tentoraz som zamieril do mesta Mijas. Prečo práve tam? To sa dnes dozvieš.
Moje španielske dobrodružstvo pokračovalo po Barcelone a Sitges ďalej smerom na juh. Predchádzajúcu noc, ako môžeš vedieť z predošlého článku (nájdeš ho TU), som zakončil s Guinnessom v ruke v írskom pube a išiel spať, pretože ma čakal ranný let.
Let do Malagy
Letel som skoro ráno do Malagy, aby som mal celý deň pred sebou.
A to bolo presne to, čo som chcel – prísť, vyjsť z letiska a rovno pokračovať v tempe, ktoré by dalo zabrať aj maratóncovi.
Po nejakej hodinke letu som už pristával v Malage a môj cieľ bol jasný: dostať sa do mesta Mijas.
Prečo práve Mijas?
Možno rozmýšľaš, prečo som sa rozhodol ísť do mesta, o ktorom som predtým v živote nepočul.
Odpoveď je jednoduchá – Mijas je jedno z tých bielych andalúzskych miest, kde sú všetky domčeky natreté na snehovo bielo.
Taký ten typ miesta, ktorý vyzerá ako obrázok z pohľadnice, úplne iný svet oproti Barcelone, Sitges či Malage.
A to som presne chcel – kontrast, niečo nové a atmosféru, ktorá sa nedá nájsť nikde inde.
Cesta z Malagy do Mijasu
Najprv som sa potreboval nejako dostať na zastávku, odkiaľ ide autobus do Mijasu. Google Mapy mi ukázali presnú trasu, takže plán bol jasný – z letiska Malaga sa presunúť na zastávku Villarosa a odtiaľ pokračovať autobusom M-113. Ako inak, išiel som tam pešo. Lebo prečo nie, však? Aspoň som mal ranný warm-up.
Z autobusu M-113 som mal prestupovať až vo Fuengirole, ale pre istotu (a hlavne preto, že to tak ukazoval displej v autobuse), som prestúpil už na zastávke Seat Bellamar V. Tam som naskočil na autobus M-122, ktorý ma už odviezol až na konečnú priamo do mesta Mijas Pueblo.
Typická moja story: autobus, platba a problém s bankovkou
Lenže… to by som nebol ja, keby nenastal nejaký problém. V autobuse si pýtali asi 3 eurá, lenže ja som mal pri sebe iba 50-eurovú bankovku. Kartou sa platiť nedalo, vodič nemal vydávať a ja som už klasicky cítil, že idem spôsobiť mini chaos.
A tu prišlo zachránenie dňa: pani sediaca vpredu mi povedala, že to prepípne na svoju kartičku. Ukázalo sa, že v Malage používajú takú transportnú kartu, na ktorej sú lacnejšie ceny, takže jej to stiahlo len asi 0,80 €.
Zlatá ženská, inak by som tam stál ešte doteraz.
Príchod do Mijasu
Cesta trvala dokopy viac ako hodinu, aj s prestupmi. Keď som konečne vystúpil, bolo okolo jedenástej a mal som pocit, že začne každú chvíľu pršať – mraky viseli nízko ako dôchodcovia nad výsluhami.
Ale aj tak som si vykračoval mestom ďalej, až som sa dostal do úzkych tradičných uličiek, ktoré sú pre Mijas typické. Biele budovy, kvetináče na stenách, balkóny so železnými zábradliami… to všetko pôsobilo ako scéna z filmu. Nič prehnané, nič moderné – čistá andalúzska atmosféra, ktorá ťa udrie do očí už na prvý pohľad.
Bolo to úplne uchvatné a presne ten typ miesta, kvôli ktorému človek cestuje.
Výstup na vyhliadku Cantera del Barrio
Najprv som potreboval poriadny výhľad na celé mesto. Keďže je Mijas položený v kopcoch, vedel som, že odtiaľ musí byť niekde spot ako z katalógu Andalúzie. Našiel som na mape miesto s názvom Cantera del Barrio – opustený lom, ktorý sa dnes používa ako neoficiálna vyhliadka. Brána tam síce je, ale nezamknutá, takže sa dá pekne prejsť okolo… no problemos.
Výšľap je asi 30 minút, úplná pohodička, ale predsa len – ideš hore kopcom. A hore? Tam si užiješ krásny výhľad na celé biele mestečko Mijas, jeho domčeky nalepené na kopcoch a v diaľke dokonca vidíš aj Fuengirolu a pobrežie Costa del Sol. Presne ten moment, keď si povieš, že stálo za to spotiť tri vrstvy oblečenia.
Zaujímavosti o meste Mijas
Mijas je jedno z najznámejších „pueblos blancos“ — bielych dedín Andalúzie.
Každý dom musí spĺňať tradičné pravidlá:
– biele steny,
– modré alebo farebné kvetináče,
– úzke uličky,
– zachovaná architektúra.
Ďalšie zaujímavosti:
- Mijas je rozdelené na tri časti: Mijas Pueblo, Las Lagunas a pobrežná časť Mijas Costa.
- Historicky je to bývalé rímske a arabské mesto, čo vidno aj na tvaroch ulíc.
- Je známe aj tým, že tu kedysi jazdili tzv. “burro taxis” – oslíky, ktoré vozili turistov. Dnes je to už obmedzené.
- A hlavne: Mijas je obľúbené pre svoj pokoj, výhľady a krásnu atmosféru, nie pre nejaký chaos veľkomesta. Presne miesto na chill, prechádzky a fotky.
Obed na Plaza de la Constitución
Keď už bol čas obeda, vrátil som sa späť do mesta. Oči mi padli na Plaza de la Constitución, malé námestie s fontánou, palmami a výhľadmi do ulíc. Tam som si vybral reštauráciu Confusión, kde som si dal poriadny obed – pivko a ako hlavné jedlo lososa s hranolkami. Úprimne? Najlepšia voľba, akú som mohol spraviť. Jednoduché, kvalitné a presne to, čo človeka postaví späť na nohy po výstupe na vyhliadku.
A po dobrom obede samozrejme nemôže chýbať zmrzlina. Lebo ak v horách Andalúzie nie je čas na gelato, tak kde?
Návšteva býčej arény Plaza de Toros de Mijas
Potom som zamieril do centra mesta, kde sa nachádza Plaza de Toros de Mijas – jedna z najunikátnejších býčích arén v celom Španielsku.
A prečo unikátna?
- Bola postavená v roku 1900.
- Má oválny tvar, čo je veľmi netradičné (väčšina arén je kruhových).
- Je to jedna z najmenších arén v Andalúzii.
- Zvonku pôsobí ako obyčajná biela stavba, no vo vnútri je to mini verzia slávnych arén z Madridu či Sevilly.
Aj keď sa v dnešnej dobe už zápasy takmer nekonajú, aréna je otvorená ako historická pamiatka a ponúka krásny výhľad do okolia. Navyše je to jedna z tých budov, ktoré dotvárajú atmosféru tradičného bieleho mesta.
Okruh okolo centra a Mirador del Paseo de la Muralla
Hneď oproti býčej aréne sa nachádza Iglesia Inmaculada Concepción, kostol z 16. storočia postavený na základoch bývalej arabskej mešity. Pozrel som sa dnu, ale úprimne – až tak ma neoslovil.
Tak som pokračoval ďalej na menší okruh, ktorý vedie okolo arény, kostola a miestneho amfiteátra, až k vyhliadke Mirador del Paseo de la Muralla.
Odtiaľ sú fakt krásne fotky:
– celé mesto pod tebou,
– biele domčeky ako lego,
– rokliny a útesy, ktoré sa zarezávajú do krajiny,
– a výhľady, pri ktorých rozmýšľaš, či si ešte v Európe alebo niekde v Maroku.
Je to perfektné miesto na chill, fotenie aj krátke sedenie na lavičke s pocitom, že život má zrazu pomalší rytmus.
Mijas Wagon – mikrosvet vo vitrínach
Cestou späť som narazil na Mijas Wagon, malé múzeum miniaturistov. Zvonku to vyzerá nenápadne, ale vo vnútri je to úplný mindblow.
Čo tam nájdeš?
- najmenšiu Bibliu na svete,
- obrazy namaľované na zrnku ryže,
- umelecké scény vymodelované v hlavičke špendlíka,
- mikroskopické nástroje, zvieratá a predmety,
- modely, ktoré vidíš len cez lupu alebo špeciálne optické sklo.
Proste: svet, ktorý môžeš sledovať len jedným okom, ale vydržíš pri ňom stáť viac ako pri niektorých „normálnych“ múzeách. Mini verzia sveta, ktorú by ocenil aj Ant-Man.
Návrat do Malagy a riešenie logistiky
Ako sa deň chýlil ku koncu, presúval som sa pomaly na autobus, ktorý ma mal odviezť späť do Malagy.
Prestup vo Fuengirole bol rýchly a nestihol by som ho, keby som nevystúpil presne pri tej správnej stĺpikovej zastávke.
Ďalšia vec bola, že v Mijase sa lístky na autobus kupujú na stanici, nie u vodiča. Takže som si to musel vybaviť vopred, lebo keby som to nechal na náhodu, pri mojom šťastí by som určite skončil pochodujúc po diaľnici do Malagy. 😄
Nakoniec som všetko stihol a odviezol sa do centra Malagy. Odtiaľ som sa presunul na hlavnú stanicu, kde som potreboval zistiť, z ktorého nástupištia mi pôjde ranný autobus o 6:00 do ďalšej destinácie. Nechcel som sa ráno naháňať, takže som si to išiel radšej ocheckovať ešte večer.
Večer v Malage a ubytovanie
Keď už bolo všetko vybavené, doprial som si kebab, lebo po celom dni presunov mi už žalúdok hral španielske kastanety. Potom som išiel na Airbnb – izba v byte jednej pani. Bola milá, všetko prebehlo v pohode a ja som sa už len vyspal, aby som mal energiu na ďalší deň.
A kam som išiel ďalej? To ti prezradím v ďalšej časti. Nezabudni ma sledovať na Instagrame a prihlásiť sa na newsletter, aby ti nič neušlo.
Prekroč svoje hranice – práve tam sa ukrýva poklad, ktorý hľadáš.
Bludny Vychodňar
Sleduj ma na Instagrame!
