Áno, Španielsko a Barcelona! 🇪🇸
Vybral som sa tam – ale prečo vlastne? Dôvodov bolo viac, no ten hlavný bol jednoduchý – v tejto krajine som ešte nikdy predtým nebol. A to je pre mňa ako pre človeka, ktorý má neustále potrebu objavovať nové kúty sveta, dostatočný argument.
Ďalším praktickým dôvodom bolo super letecké spojenie z Írska. Keďže mi trvá približne šesť hodín dostať sa na letisko, vždy potrebujem let, ktorý odlieta až popoludní – ideálne po tretej. A let z Dublinu do Barcelony bol presne taký. Odlet poobede, prílet večer, pohodlné ubytovanie a ešte čas vybehnúť do mesta – skrátka ideálna kombinácia.
No nešlo o žiadnu „ležím na pláži, popíjam sangriu“ dovolenku v Katalánsku. Ako vieš z mojich predošlých blogov, môj štýl cestovania nie je o vyvaľovaní sa, ale o presúvaní sa. O akcii, objavovaní a hľadaní miest, ktoré väčšina turistov prehliadne. A tak to bolo aj teraz – každý deň nové mesto, každé dva dni nové lietadlo. Doslova „trip v pohybe“ po Pyrenejskom polostrove.
Deň odletu
Ráno som sa klasicky zobudil, pobalil a pripravil sa na cestu na letisko. Išiel som autobusom, rovnakým spôsobom, akým som do Írska prišiel – ak si čítal predošlú časť o tom, ako som sa sem vlastne dostal TU, vieš, o čom hovorím. Najprv som sa však musel dostať z dediny Lough Rynn do najbližšieho mesta Carrick-on-Shannon.Vyrazil som ešte za tmy – okolo siedmej ráno (bol koniec februára, takže vonku ticho, tma a zima, že by si psa nevyhnal).
Pešo som prešiel približne hodinu do mestečka Mohill, odkiaľ mi išiel autobus číslo 564. Za cca 4 eurá som sa odviezol do Carrick-on-Shannon, kde som mal krátky prestup asi 15 minút.Odtiaľ som už pokračoval autobusom Expressway číslo 23 smerom na letisko v Dubline – a to celé len za 10 eur! Áno, čítaš dobre.
Niekedy majú zľavy, takže namiesto bežných 24 € sa dá cesta chytiť za menej ako polovicu. A to sa teda oplatí, hlavne keď ťa čaká ešte pol dňa lietania.Cesta trvala niečo cez tri hodiny – sem-tam kolóna, sem-tam výhľad na írske lúky a kravy, ktoré majú večne výraz, že nič nestíhajú. Keď som konečne dorazil na letisko v Dubline, prešiel som kontrolou a ako sa patrí – zastavil som sa na Guinness.
Mal som trošku času pred odletom, tak som si po pravde dal nie jeden, ale hneď pár kúskov. Lebo prečo nie – veď Írsko sa treba rozlúčiť po írsky! 🍻
Letisková „jazda“
Samozrejme, prišlo aj meškanie – ako inak v Írsku pršalo. Našťastie len pár minút, aby bolo všetko bezpečné a lietadlo mohlo pokojne vzlietnuť. Po takmer dvoch a pol hodinách letu som sa ocitol v oblakoch nad nočnou Barcelonou. Z výšky to vyzeralo ako živý organizmus – svetlá ulíc, prístav, nočné bulváre. Barcelona zhora v noci? Úplná romantika aj pre solo cestovateľa.
Po pristátí som prešiel terminálom a vyšiel von. Prvú vec, ktorú som potreboval vyriešiť, bolo dostať sa do centra mesta. Ešte pred cestou som si našiel ubytovanie v blízkosti autobusových spojov a stanice metra, aby som sa nemusel v noci zbytočne motať.
Na dopravu som si pár dní predtým kúpil cez aplikáciu Hola Barcelona Travel Card – digitálny lístok, ktorý umožňuje neobmedzené cestovanie metrom, autobusmi, vlakmi aj električkami počas 72 hodín. Lístok sa aktivuje až pri prvom použití, takže som ho mal pripravený v mobile a čakal, že ho len ukážem a vybavené.
Reálna skúsenost
Lenže… ako to už býva, teória a realita sú dve rôzne veci. Keď som prišiel k autobusu, ktorý smeroval do centra, ukázal som vodičovi aplikáciu, ale on len zakrútil hlavou a ukázal na kiosk. Vraj „no, ticket, ticket there“. Tak som si musel kúpiť klasický jednosmerný lístok priamo na mieste – za 7,25 eura. Trochu ma to prekvapilo, ale okej, prvý španielsky “welcome to Barcelona moment”.
Nasadol som na autobus číslo A2, ktorý jazdí priamo z letiska El Prat do centra mesta, a po približne polhodine jazdy som vystúpil na zastávke Gran Via – Comte Borrell. Odtiaľ to bolo len pár minút pešo k môjmu ubytku neďaleko stanice metra Urgell.
Cesta a ubytovanie
Najprv som sa išiel ubytovať – check-in som musel stihnúť do desiatej večer, takže to bolo tesne, ale stihol som to. Po krátkom oddychu som cítil, že ešte mám energiu, a tak som sa rozhodol, že večer predsa len využijem.
Zbehol som na metro stanicu Urgell, kde bol automat na lístky. Tam som konečne mohol aktivovať svoj 72-hodinový cestovný lístok – cez možnosť redeem som zadal kód z aplikácie, ktorú som si kúpil ešte pred cestou. Fungovalo to! Takže konečne legálne a bez stresu som mohol brázdiť Barcelonu.
Plaça de Catalunya
Vystúpil som po pár zastávkach na Plaça de Catalunya – jedno z najznámejších námestí v Barcelone a vlastne aj pomyselný stred mesta, kde sa stretáva staré a nové mesto. Z jednej strany sa napája na La Ramblu, tú najživšiu ulicu Barcelony plnú obchodíkov, barov a pouličných umelcov, a z druhej začínajú moderné bulváre ako Passeig de Gràcia, kde je aj Casa Batló. V noci bolo námestie krásne vysvietené, fontány menili farby, a napriek pokročilej hodine tam bolo stále plno ľudí – turisti, lokálni skejťáci, dvojice na lavičkách… jednoducho Barcelona nikdy nespí.
Arc de Triomf
Keďže som ešte mal chuť niečo vidieť, nasadol som znovu na metro a odviezol sa len o pár zastávok ďalej – smer Arc de Triomf. Je to barcelonský Víťázný oblúk, postavený v roku 1888 ako hlavný vstup na svetovú výstavu v parku Parc de la Ciutadella. Na rozdiel od parížskeho brata je celý z červených tehál a zdobený reliéfmi, ktoré oslavujú pokrok a spoluprácu národov (typicky optimistický španielsky prístup).
Večer to tam vyzeralo nádherne – oblúk bol vysvietený, ľudia sedeli na tráve, hrala hudba, a hoci bolo už po jedenástej večer, ulice stále žili. Po hlavnej aleji, ktorá vedie od oblúka, sa dá krásne prejsť až do Parc de la Ciutadella – obrovského mestského parku s jazerom, palmami a fontánou. Teraz bol, samozrejme, zatvorený, ale aj nočná prechádzka po okolí mala svoje čaro. Ten šum mesta, teplý vzduch a uvoľnená atmosféra mi hneď dali pocítiť, že Španielsko má iný rytmus – pomalší, ale zároveň živší.
Pomaličky, ale isto som sa potom vracal na ubytovanie, lebo ma čakal náročný deň – plánoval som prejsť celý kus Barcelony pešo. Kam presne? To ti prezradím v ďalšej časti.
Ešte predtým, než som išiel spať, som si však doprial poriadny kebab a pivo v náhodnom podniku hneď pri ubytku – taký malý večerný rituál cestovateľa, čo prežil prvý deň v novej krajine bez ujmy. 😄
Až potom som mohol spokojne zaľahnúť s tým pocitom, že som zvládol svoj prvý deň v Španielsku.
Ak chceš vedieť, čo všetko som stihol v Barcelone a kam ma to potom ešte zavialo, nezabudni ma sledovať na Instagrame a prihlás sa na newsletter, nech ti ďalšie časti neujdú.
Prekroč svoje hranice – práve tam sa ukrýva poklad, ktorý hľadáš.
Bludny Vychodňar
Sleduj ma na Instagrame!
