Ďalšie dni v tejto zelenej írskej krajine ma povzbudili vybrať sa o niečo ďalej – do susedného okresu, teda grófstva, ako to tu Íri volajú. Mojím cieľom bolo mesto Sligo – hlavné mesto rovnomenného grófstva na severozápadnom pobreží Írska, obklopené horami, jazerami a Atlantickým oceánom.
Ako sa tam dostať?
Mal som síce bicykel, ale nešiel som celú trasu až do Sligo po vlastných – to by bola pekná makačka.
Rozhodoval som sa medzi dvoma možnosťami:
- pomalšou, presnejšou (autobus 23, letiskový spoj Sligo – Dublin),
- alebo rýchlejšou a pohodlnejšou (vlak)
Vybral som si rýchlosť a komfort, a tak som vzal vlak. 🚆 Najprv som sa na bicykli odviezol do mesta Dromod – asi 9 kilometrov od môjho bydliska. Odtiaľ vedie vlaková trať Dublin – Sligo, ktorú prevádzkuje Iarnród Éireann (írské železnice). Cesta vlakom trvá približne 1 hodinu, takže som sa v pohode usadil, naložil aj bicykel (cca 8eur jednosmery lístok) a vyrazil na sever.
Keď som dorazil do Sligo Town, najprv som si dal malý orientačný okruh – zistil, kde čo je, a zastavil sa aj v niekoľkých obchodoch, ktoré v mojom okolí vôbec nemáme.
Začiatok cesty v meste Sligo
Ako pravý turista som sa prvýkrát v tomto meste len tak potuloval a nasával ten typický mestský “vajb”. Ulice boli pokojné, no zároveň plné života – malé kaviarne, miestni s kávou v ruke, a zvuk rieky, ktorá preteká priamo cez centrum. Po chvíli som narazil na The Cathedral of the Immaculate Conception, teda Katedrálu Nepoškvrneného počatia Panny Márie.
Je to hlavný katolícky chrám mesta, postavený v neogotickom štýle v roku 1874. V čase mojej návštevy sa však katedrála práve rekonštruovala, takže dnu som sa nedostal. Zvonku pôsobí majestátne, s typickou írskou kamennou architektúrou a vysokou vežou, no úprimne – nie je to žiadny architektonický zázrak, skôr klasika, ktorá dotvára atmosféru centra.
Centrum Sligo sa rozprestiera okolo rieky Garrow, ktorá ústi do zálivu Sligo Bay. Popri rieke sa dá krásne prejsť – úzke mosty, kamenné brehy a sem-tam reštaurácie či bary s výhľadom na vodu. Miestni tu radi posedávajú, najmä keď sa zriedkavo objaví slnko. Je to ideálne miesto na nenútenú prechádzku alebo obed pri rieke.
A práve obed som vtedy veľmi potreboval. Po niekoľkých hodinách chodenia som sa rozhodol zveriť svoj žalúdok náhode – vošiel som do podniku, ktorý mi padol do oka na prvý pohľad. Volal sa Walker 1781. Názov nie je náhodný – odkazuje na rok založenia pôvodného hostinca, ktorý stál na tom istom mieste.
Dnes ide o moderný gastro pub, ktorý kombinuje tradičné írske jedlá s moderným twistom. Vnútri vládne útulná atmosféra, drevo, tehly, mäkké svetlo a typický írsky humor od obsluhy. Jedlo bolo výborné – poctivé porcie, čerstvé suroviny a hlavne pivo, ktoré chutilo lepšie než kdekoľvek inde. Odvtedy som sa tam vždy rád vracal, keď som bol v meste.
Po obede som sa vybral pozrieť Sligo Abbey, teda Sligský kláštor, o ktorom som už veľa počul. Tento dominikánsky kláštor pochádza z 13. storočia a je známy svojou gotickou architektúrou a dochovaným krížom aj hrobkami šľachticov. Žiaľ, keď som tam prišiel, bolo zatvorené – takže som sa mohol pokochať iba z vonku, spoza plota. Napriek tomu to stálo za to – ruiny pôsobia veľmi fotogenicky, s výhľadom na kopce v pozadí a tichom, ktorý dýcha históriou.
Ako som sa ďalej túlal mestom, narazil som na zaujímavú budovu, o ktorej som najprv ani netušil, že je to súd. Sligo Courthouse má elegantnú fasádu v neoklasicistickom štýle a postavená bola v roku 1878 podľa návrhu architekta Jamesa Franklina Fullera, ktorý navrhol viacero významných írskych budov. Vyzerá skôr ako menší palác než súd, s masívnymi kamennými stĺpmi a symetrickým vstupom – typická viktoriánska monumentalita, ktorá dáva mestu trochu noblesy.
Ako som sa vrátil do mesta o pár týždňou? Lisadell House
Do Sligo som sa potom vrátil aj z iného dôvodu – dostal som tip na zámok, ktorý patrí do súkromného vlastníctva, no počas leta býva sprístupnený verejnosti. Tak som to nemohol nechať len tak a rozhodol som sa využiť príležitosť – smer Lisadell House.
Vybral som sa tam na bicykli. Cesta z mesta trvala vyše hodiny, ale stála za to – úzke cesty, zelené lúky, pasúce sa ovce a výhľady na pohorie Benbulben, ktoré sa týči nad celým grófstvom ako strážca severu. Celý výlet som si rozdelil na dva dni a niekde v okolí som aj prespal – jednoducho dobrodružstvo po írsky.
Keď som dorazil do Lisadell, kúpil som si lístok a absolvoval prehliadku zámku aj záhrad. Pravdupovediac, záhrady ma až tak neohúrili, ale samotný zámok a celé jeho priestranstvo s lesom a výhľadom na oceán mali svoje čaro. Lisadell House je veľkolepý georgiánsky dom postavený začiatkom 19. storočia, ktorý kedysi patril rodine Gore-Booth – aristokratom známych aj v írskych dejinách.
Najslávnejšou obyvateľkou bola Constance Markievicz, bojovníčka za írsku nezávislosť, prvá žena zvolená do britského parlamentu a neskôr aj ministerka v írskej vláde. V dome sa kedysi stretávali básnici, umelci a politickí reformátori – dokonca aj William Butler Yeats, ktorý bol rodinným priateľom a o Lisadell napísal viacero veršov.
Dnes je zámok opäť v súkromných rukách, patrí manželom Walshovcom, ktorí ho zrekonštruovali a sprístupnili návštevníkom v letných mesiacoch. Okrem prehliadky interiérov tu nájdeš aj výstavy, malé múzeum, lesný chodník a kaviareň s výhľadom na záliv.
Čo môžeš objavit v okolí?
Keď som si pozrel všetko, čo sa dalo, otvoril som mapu a zistil, že neďaleko pobrežia je vyznačené niečo, čo ma okamžite zaujalo – “Blow Holes”. Povedal som si, že keď som už tu, idem sa tam pozrieť.
Bol to nádherný zážitok a určite – ak budeš mať cestu okolo, choď sa tam pozrieť. Pobrežie je otvorené, pokojné a pôsobí ako z iného sveta. K blow holes sa dá dostať autom, v blízkosti je aj menšie parkovisko, takže prístup nie je problém. Ja som tam samozrejme dorazil na bicykli – klasika, pot, vietor a výhľad, ktorý za to stál.
Tieto blow holes sú jedným z tých miest, ktoré si v mape všimneš len náhodou, ale potom na ne nikdy nezabudneš. Ide o prírodné diery v skalnatom pobreží, do ktorých pri prílivu vteká morská voda. Keď vlna narazí do útesov, tlak vody ju vženie cez tieto dutiny a voda doslova vybuchne von ako gejzír. Niekedy to môže ísť aj pár metrov do výšky, takže ak sa tam niekto postaví príliš blízko, má zaručenú „sprchu“ z Atlantiku.
Vznikli tisíce až milióny rokov eróziou, keď vietor a more postupne rozleptávali vápenec a vytvárali tieto úzke priepasti. Okolie je súčasťou Streedagh Point Trail, čo je krásna pobrežná trasa s výhľadmi na Atlantik, Benbulben aj Donegalské kopce v diaľke. Ideálne miesto, kde len tak sedíš, počúvaš zvuk vĺn bijúcich do skál a rozmýšľaš, ako je príroda vlastne geniálna.
Potom už len zostávalo dostať sa naspäť do civilizácie. Zo samotného pobrežia to bolo asi 24 kilometrov späť do mesta – a po celom dni v nohách (a teda skôr v stehnách) to bola poriadna makačka. Takmer som nestihol ani reštauráciu, ktorú som si vyhliadol ešte predtým, a mobil už hlásil posledné percentá.
Po viac ako hodine a pol som sa konečne dostal späť do mesta a našiel náhodnú reštauráciu, ktorá vyzerala fajn. Ukázalo sa, že to bola francúzska – elegantná, ľudia v košeliach, bielych obrusoch, jemná hudba v pozadí… a ja, celý dopotený, v teplákoch a mikine, parkujem bicykel pred dverami a idem sa spýtať, či majú voľné miesto. Samozrejme, že ma usadili – Íri sú v tomto fakt zlatí. Dal som si poriadny steak, ktorý chutil ako odmena za celý deň. Nemám z toho fotku, lebo mobil sa nabíjal na bare, ale ten moment si pamätám úplne presne.
Sedel som tam medzi elegantnými hosťami, s rozstrapatenými vlasmi a úsmevom, ktorý hovoril: “Presne o tom toto cestovanie je.”
Potom už len cesta na ubytko a zaslúžený spánok – po takom dni človek zaspí skôr, než dopadne na vankúš. Myslel som, že týmto sa moje írske dobrodružstvo uzavrie, no opak bol pravdou. Čakal ma totiž úplne nový trip – počas ôsmich dní som sa rozhodol preskúmať tri krajiny, z ktorých jedna je dokonca územím iného štátu. Každé dva dni som letel na iné mesto, iná kultúra, iný príbeh. Nezabudni ma sledovať na Instagrame a prihlásiť sa na newsletter, nech ti neujde, kam som sa vybral tentoraz.
Prekroč svoje hranice – práve tam sa ukrýva poklad, ktorý hľadáš.
Bludny Vychodňar
Sleduj ma na Instagrame!
