Prvý deň v Pekingu by som mohol nazvať „boj s jet lagom“. No… takmer všetci sme s ním bojovali. Rolo a jeho sestra sa rozhodli, že ho budú bojovať v posteli a ostali celý deň na hoteli. Naše útočisko bolo v Holiday Inn na západe Pekingu, neďaleko jednej z hlavných červených liniek metra, pri ulici Fuxing Rd.
Hotel patrí do jednej z najväčších hotelových holdingových spoločností na svete, takže sme vedeli, že ráno nás budú čakať poctivé kontinentálne raňajky. A to bol presne náš plán – poriadne sa najesť hneď po prebudení, aby sme mali energiu na spoznávanie rozmanitých častí tejto obrovskej krajiny v pokoji a bez stresu.
Najdôležitejšia aplikácia v Číne – bez nej sa nepohneš ani do obchodu
Po ubytovaní sa v hoteli sa vrátim k téme, ktorá ti môže ušetriť veľa nervov – aplikácie, ktoré sa oplatí mať stiahnuté ešte pred cestou do Číny. A úplne na vrch zoznamu dávam AliPay. Bez nej sa tam nepohneš. Doslova.
V AliPay nájdeš všetko – od čínskych sociálnych sietí, cez vlastnú verziu YouTube, až po rezerváciu vlakov, leteniek, ubytovania a taxi. No jej najdôležitejšou funkciou je platenie.
V mnohých obchodoch ti nezoberú klasickú platobnú kartu Visa či Mastercard. Namiesto toho od teba budú chcieť QR kód. Prečo? Pretože v Číne sú mobilné platby úplným štandardom. V aplikácii si jednoducho pridáš svoju kartu (podobne ako v Google Wallet alebo Apple Pay), a potom už len platíš.
Ale pozor – priložením mobilu k terminálu to nebude fungovať. Funguje to cez QR kódy a máš dve možnosti:
- Ukázať svoj QR kód predavačovi, aby ho naskenoval a strhol ti peniaze.
- Naskenovať QR kód obchodu alebo služby a zadať sumu, ktorú chceš zaplatiť.
Tieto dve možnosti sú hneď na prvom mieste v hornej lište aplikácie. A keď si na to zvykneš, pôjde ti to rýchlejšie, než vyťahovanie peňaženky.
Odkazi na stiahnutie: Android: Alipay, Apple IOS: Alipay
Ako funguje platenie cez AliPay v praxi
Tlačidlom Scan jednoducho oskenuješ QR kód u predajcu. Aplikácia následne pomocou karty, ktorú si si tam nahral, automaticky strhne príslušnú sumu a dokončí transakciu.
Podobne funguje aj tlačidlo Pay / Receive, len s tým rozdielom, že najprv zadáš sumu, ktorú chceš zaplatiť, a predajca potom naskenuje tvoj QR kód. Tento spôsob som videl častejšie v menších obchodíkoch a na trhoch. Inde to fungovalo naopak – oni skenovali teba. V Číne na to dokonca majú také neoficiálne pravidlo: „Buď naskenuješ niekoho, alebo niekto naskenuje teba.“
Zo začiatku to pôsobilo trochu chaoticky, ale po pár dňoch to šlo úplne prirodzene.
Zaujímavé je, že AliPay má aj vlastný chat. Vďaka tomu cez ňu môžeš písať domov, pokiaľ nemáš zapnutú VPN. Bez nej ti totiž väčšina aplikácií zo „západu“, ako Facebook, Instagram alebo Messenger, jednoducho nepôjde.
Didi Travel – čínsky Uber
Ďalšia aplikácia, ktorú sa oplatí mať, je Didi Travel, alebo jednoducho Didi. Funguje to ako čínsky Uber či Bolt – otvoríš aplikáciu, zadáš svoju polohu, príde po teba vodič a odvezie ťa tam, kam potrebuješ. Nič komplikované.
Môžeš si stiahnuť samostatnú aplikáciu Didi, alebo ju nájdeš aj ako integrovanú funkciu priamo v AliPay. A tu sa opäť ukazuje sila tejto superaplikácie – v jednej ikonke máš polovicu svojho cestovného života a nemusíš mať telefón zaplnený dvadsiatimi rôznymi appkami.
Mapy, bez ktorých sa nestratíš
Teraz ťa možno trochu sklamem – Google Mapy ti v Číne budú tak na dve veci. Na nič a na nervy. Zobrazenie polohy je často úplne mimo, takže sa na ne jednoducho nedá spoľahnúť.
Na druhej strane, Apple Maps fungujú celkom slušne a pre základnú orientáciu úplne postačia. Ak však chceš navigáciu, ktorá je v Číne naozaj presná, odporúčam Amap – najlepšia voľba, len rátaj s tým, že rozhranie je v čínštine (a trochu angličtiny).
Internet – bez neho sa v Číne ďaleko nedostaneš
Čo ešte budeš potrebovať? No predsa internet. A tu prichádza prvá pravda: aj keď sa pripojíš na ich Wi-Fi, nečakaj, že ti všetko pôjde na sto percent. Najmä západné aplikácie ťa môžu pekne potrápiť.
V deň, keď sme pristáli, som si dal taký vlastný side quest. Kým Rolo a jeho sestra spali na hoteli, rozhodol som sa preskúmať okolie a zohnať SIM kartu s mobilným internetom.
Chodil som po ulici a hľadal nejakého operátora, až som zrazu dorazil na miesto, ktoré som považoval za zábavný park. Mal som pravdu… tak trochu. Bola to totiž obrovská nákupná pasáž s otvorenou strechou, a na druhej strane ulice ďalšia mohutná budova – súčasť toho istého komplexu, čo som v tej chvíli ešte netušil.
Túlal som sa po vonkajšej časti, kde boli motokáry, detské ihriská, predajne áut (áno, hlavne elektrických), stánky s jedlom, obchod Adidas / Huawei a dokonca obrovská šmykľavka. A aby toho nebolo málo, všade boli sochy a rôzne umelecké inštalácie. No ci pána, len som stál a kukal, že to čo tu postavili.
Lov na SIM kartu – čínska verzia „side questu“
Tak som sa vybral dnu do toho centra, s cieľom nájsť obchod, ktorý by mal aspoň niečo spoločné s mobilmi. Nakoniec som našiel jeden, kde opravovali telefóny. Skúsil som šťastie – chalan za pultom mi chcel dať Wi-Fi jeho obchodu, aby mi ukázal, kam mám ísť kúpiť SIM kartu. Lenže… bola to ich interná sieť a vonku by mi bola aj tak nanič, žiadny signál.
Problém bol aj v komunikácii – on nevedel po anglicky, ja po čínsky. Tak sme si písali cez prekladač. Po chvíli však stratil nervy, vstal od stola (kde niečo opravoval) a rozhodol sa ísť so mnou osobne. Nasledujúcich 15 minút sme obchádzali celé obchodné centrum, až sme sa dostali k úplne inej budove, kam sa vchádzalo zvonku. Tam bol konečne operátor.
Ani tam nikto nevedel poriadne po anglicky, ale nejako sme to dali. Celý proces trval vyše hodiny, kým ma vybavili. Nakoniec som odišiel so SIM kartou – 20 GB dát za približne 12 eur. Úprimne, pokojne ma mohli aj trochu „ošklbať“, lebo všetko bolo v čínštine, ale aspoň som mal internet.
A aby toho nebolo málo – ako som čakal na internet, zistil som, že tá budova bola hokejová hala, resp. hala s ľadovou plochou. Fakt som len stál a nechápal, kde som sa to ocitol. Celé to pôsobilo, akoby som sa ocitol v úplne inom svete.
No poviem ti radšej mať nejakú E-Simku alebo od svojho operátora nejaký dátový baliček Svet aby aj v Číne fungoval, kedže ani ten ich internet mi veľmi na mobile nefunogval. Možno mám divny mobil (android) no iba niekedy mi to šlo. No keď som dal hotspot napriklad na Ipad tak problém nebol.
Večerný návrat, čínska polievka a IKEA na druhom konci sveta
Pomaličky som sa vracal na ubytovanie, lebo sa už stmievalo a únava po ceste na „koniec sveta“ sa začala hlásiť. Cestou som narazil na malú IKEA – jasné, musel som sa zastaviť a porovnať ceny. Dokonca som si odfotil budík, aby som mal dôkaz, že aj v Číne majú tie isté veci, len ceny sú… iné resp. podobné.
Keďže bol večer a žalúdok mi pripomínal, že od lietadla som nič poriadne nejedol, natrafil som na maličkú čínsku reštauráciu. A tá sa stala mojím večerným „spotom“ počas celého pobytu. Dal som si tam obrovskú, voňavú a poriadne sýtu čínsku polievku – a to všetko za približne 2 eurá. Teta nevedela ani slovo po anglicky, tak som si jednoducho odfotil menu na stene, ukázal jej fotku, a ona mi podala QR kód. Naskenoval som ho cez Alipay, peniaze zmizli z účtu a o pár minút som mal pred sebou horúcu mňamku.
Potom som už len zamieril na hotel, aby som si konečne oddýchol a poriadne sa vyspal. Na druhý deň nás totiž čakala asi najznámejšia časť celého Pekingu – a k tomu prekvapenie, o ktorom sme ani len netušili.
Ak nechceš, aby ti ušla ďalšia časť Bludného Východniara, prihlás sa na odber noviniek a sleduj ma na Instagrame!
Prekroč svoje hranice – práve tam sa ukrýva poklad, ktorý hľadáš.
Bludny Vychodňar
Sleduj ma na Instagrame!
