Môj ďalší deň v Lisabone som začal hneď zhurta. Rozhodol som sa ísť úplne opačným štýlom, než väčšina ľudí – najprv na úplný okraj mesta a postupne späť do centra. Taký môj systém: najprv diaľky, potom návrat.
Ako prvé som sa vybral pozrieť na portugalskú verziu Golden Gate. Most sa oficiálne volá Ponte 25 de Abril a áno – stavala ho tá istá americká firma, ktorá pracovala aj na Golden Gate Bridge v San Franciscu. Most má rovnakú konštrukciu, podobnú farbu aj vibe, len namiesto Pacifiku pod ním tečie rieka Tejo. Keď stojíš pod ním alebo sa naň pozeráš z diaľky, fakt máš pocit, že si sa teleportoval do Kalifornie – len s portugalským slnkom.
Torre de Belém – symbol portugalských objavovaťeľov
Najvzdialenejšou zastávkou dňa bola Torre de Belém, jedna z najikonickejších pamiatok Lisabonu. Táto obranná veža z 16. storočia slúžila ako ochrana prístavu a zároveň ako symbol začiatku veľkých námorných objavov. Práve okolo nej prechádzali lode moreplavcov, ktorí sa vydávali objavovať nové kontinenty.
Keď je odliv, vieš sa k veži dostať takmer pešo po dne alebo po nízkej platforme, čo vytvára úplne iný zážitok než len pohľad z brehu. So slnkom, vodou a tým, ako veža stojí osamotene pri rieke, to vyzerá brutálne fotogenicky. Úprimne, predstava, že niečo také dokázali inžinieri navrhnúť a postaviť pred viac ako 500 rokmi, je dosť mind-blowing.
Padrão dos Descobrimentos – pocta moreplavcom
Odtiaľ som sa pešo presunul popri malom prístave pre člny a plachetnice, až som v diaľke zazrel Padrão dos Descobrimentos. Tento monument má tvar plachetnice a je venovaný portugalským moreplavcom, objaviteľom a navigátorom, ktorí zmenili dejiny sveta.
Na čele stojí Henrich Moreplavec a za ním ďalšie historické postavy – králi, kartografi, kapitáni. Celé to pôsobí majestátne, ale pritom pokojne. Keď som tam bol, nebolo tam veľa ľudí, čo z toho spravilo perfektné miesto na zastavenie, rozmýšľanie a len tak čumenie na rieku a históriu naraz.
Jerónimos a nečakané sklamanie v Beléme
Hneď oproti cez cestu som si všimol záhrady Jardim da Praça do Império, ktorými som sa len tak prešiel. Sú pekné, upravené, symetrické, ale úprimne – viac ma lákala monumentálna stavba o pár metrov ďalej.
Tou stavbou je Mosteiro dos Jerónimos – jeden z najväčších symbolov Portugalska a zlatého veku objavov. Tento kláštor zo 16. storočia je zapísaný v UNESCO a nachádza sa tu aj hrobka Vasca da Gamu, slávneho moreplavca, ktorý ako prvý doplával z Európy do Indie po mori.
Lenže… bol pondelok. A v pondelok je kláštor zatvorený. Takže som si ho mohol pozrieť len zvonku, čo ma trochu zamrzelo, ale v Lisabone platí jednoduché pravidlo – keď sa niečo nedá, ideš ďalej.
Legendárna električka 25E – jazda časom
Určite si už videl fotky alebo videá slávnej starej električky, ktorá sa krúti úzkymi uličkami Lisabonu.
Presne na tú som sa rozhodol naskočiť.
Ak si ju chceš vyskúšať aj ty, urob to takto:
- choď na zastávku Campo de Ourique,
- nastúp na električku číslo 25E,
- odvez sa až na zastávku Cais Sodré.
Toto je podľa mňa najlepší spôsob, ako si ju užiť bez tlačenice – väčšina turistov nastupuje inde.
Lanovka Bica – zadarmo, keď vieš ako
Na električku 28E nadväzuje ikonická strmá lanovka Elevador da Bica. Je to skôr vyhliadková atrakcia než klasická doprava – krátka, prudká ulica, krásne výhľady a typický lisabonský vibe.
Normálne stojí jazda hore a dole okolo 5 €, ALE – a tu je to veľké ALE – ak máš dopravnú kartu (tú 72-hodinovú, o ktorej som písal v minulom dieli TU), lanovka je v cene.
Takže som:
- neplatil nič navyše,
- vyviezol sa hore,
- a potom sa už len pešo prechádzal po ulici, robil fotky a užíval si atmosféru.
A presne toto sú tie malé triky, vďaka ktorým cestuješ lacnejšie a lepšie než väčšina turistov.
Obed, ktorý ma dostal – mäso priamo na mini grile
Ako som sa tak túlal mestom, prišiel hlad. V blízkosti som narazil na reštauráciu Flor do Mundo a vôbec som netušil, že si tam dám jedno z najzaujímavejších jedál celého dňa.
Mal som chuť na mäso, tak som si objednal Tagliata de manzo. A to, ako mi to naservírovali, ma fakt prekvapilo.
Mäso mi priniesli na malom stolovom grile, kde som si ho mohol ešte sám dopekať presne podľa chuti. Niečo také som dovtedy nevidel ( na živo) – kombinácia reštaurácie a vlastného grilovania priamo na stole.
Chuťovo top, zážitkovo ešte lepšie.
K tomu som si dal lokálne portugalské pivo Sagres – dovtedy som o ňom len matne počul, ale po tejto skúsenosti hovorím: ideálne osvieženie k mäsu.
Ak budeš v Lisabone a chceš niečo netradičné, toto odporúčam všetkými desiatimi.
Miradouro de São Pedro de Alcântara – Lisabon ako na dlani
Po obede som sa presunul na mestskú vyhliadku Miradouro de São Pedro de Alcântara. Táto vyhliadka patrí medzi najznámejšie v Lisabone – a úplne oprávnene.
Zhora vidíš celé historické centrum, hrad São Jorge, červené strechy domov aj rieku Tejo v pozadí. Je to presne ten typ miesta, kde sa zastavíš, sadneš si na lavičku a len sa pozeráš.
Blšák, indické centrum a boj o toaletu
Odtiaľ som pokračoval ďalej smerom dolu, prešiel som okolo hlavnej vlakovej stanice a zišiel až nanámestie Monumento aos Restauradores. Plán bol jasný – ísť ešte na jednu vyhliadku.
Lenže… život v Lisabone ide vlastným tempom. Zrazu som sa ocitol v „indickom obchodnom centre„, ktoré vyzeralo ako kombinácia blšáku, trhu a malého labyrintu. Dôvod bol jednoduchý – potreboval som ísť na toaletu.
Našiel som ju.
Zamknutú.
Takže nič.
Miradouro da Senhora do Monte – najkrajší výhľad dňa
Nakoniec som sa pomaly, ale isto dostal na vyhliadku, ktorú som mal vyhliadnutú od začiatku: Miradouro da Senhora do Monte.
Cestou som sa ešte zastavil v jednej random kaviarni – toaleta za 1 €. A úprimne? Stálo to za to.
Táto vyhliadka je jedna z najkrajších v celom Lisabone. Vidíš celé mesto z výšky, rieku, most Ponte 25 de Abril, hrad, Alfamu… všetko naraz. A oproti iným vyhliadkam je tu často menej ľudí, čo robí atmosféru ešte lepšou.
Ak máš v Lisabone čas len na jednu vyhliadku, táto by mala byť ona.
Sé de Lisboa – najstaršia katedrála v meste
Keďže som mal ešte trochu času, rozhodol som sa ísť pešo ku Sé de Lisboa, teda k lisabonskej katedrále. Je to najstarší kostol v Lisabone, postavený v 12. storočí krátko po tom, ako kresťania dobyli mesto späť od Maurov.
Vošiel som aj dovnútra – vstupné bolo len symbolické, a stálo to za to. Interiér je jednoduchší než v iných katedrálach, ale má silnú atmosféru. Hrubé kamenné múry, románske oblúky a pocit, že táto stavba tu stojí už celé stáročia a zažila všetko možné – zemetrasenia, požiare aj prestavby.
Arco da Rua Augusta – brána do centra
Na záver dňa ma čakali ešte dve povinné zastávky. Prvou bol Arco da Rua Augusta, triumfálny oblúk, ktorý stojí na konci hlavnej ulice Rua Augusta.
Tento oblúk bol postavený ako symbol znovuzrodenia Lisabonu po katastrofálnom zemetrasení v roku 1755. Na vrchu sú sochy významných portugalských osobností a celý oblúk pôsobí ako vstupná brána do historického centra mesta. Dá sa vyjsť aj hore na vyhliadku, odkiaľ máš krásny výhľad na námestie aj rieku.
Praça do Comércio – veľkolepé námestie pri rieke
Hneď za oblúkom sa otvorí Praça do Comércio, jedno z najväčších a najkrajších námestí v Európe. Z jednej strany historické budovy s arkádami, z druhej rieka Tejo a otvorený priestor smerom k oceánu.
Toto miesto bolo kedysi centrom obchodu a námornej moci Portugalska. Dnes je to skôr symbol mesta – veľké, otvorené, svetlé a ideálne na prechádzku alebo len tak na posedávanie pri rieke.
Mesto, ktoré zničili zemetrasenia – a aj tak vstalo
Lisabon bol v histórii niekoľkokrát zničený silnými zemetraseniami, najmä tým v roku 1755, ktoré prakticky zrovnalo centrum so zemou. Zahynuli desaťtisíce ľudí, nasledovali požiare aj cunami.
A predsa mesto vždy znovu povstalo. Bolo prestavané modernejšie, pevnejšie a systematickejšie.
Dnes je Lisabon symbolom toho, že aj po úplnej skaze sa dá začať odznova.
Malé upozornenie pre turistov
Jedna praktická vec – najmä na Praça do Comércio a v centre si treba dávať pozor. Pohybuje sa tam veľa ľudí, ktorí ti budú ponúkať „marihuanu“ alebo iné veci. Pre niekoho to môže byť nepríjemné, tak len dávam vedieť. Ak to máš rád – smelo. Ak nie, stačí ignorovať a ideš ďalej.
Odlet, ktorý ma fakt prekvapil
To, čo ma čakalo na záver, som úprimne vôbec nečakal. Letel som z najmenšieho terminálu lisabonského letiska – Terminal 2, ktorý využíva hlavne Ryanair a ďalšie nízkonákladovky.
A teraz pozor:
ani 2 hodiny pred odletom ma systém nechcel pustiť cez kontrolu ku gateom. Jednoducho zatvorené.
Terminal 2 je extrémne minimalistický:
- len odbavenie,
- bezpečnostná kontrola,
- pár gateov,
- jeden malý bar
- žiadne obchody, žiadne lounge, nič. veď čo čakať od letenky na asi 25€.
Keď som sa konečne dostal do odletovej haly, bol tam ďalší chaos. Aj keď do odletu zostávalo asi 47 minút, stále som nevedel číslo gateu. Lietadlá sa tam striedajú veľmi rýchlo a pár gateov obsluhuje všetko.
Nakoniec sa to však rozbehlo, číslo gateu nabehlo, nastúpil som a odletel domov.
Kam pokračovalo moje ďalšie dobrodružstvo? To sa dozvieš v ďalšej časti. Nezabudni ma sledovať na Instagrame a prihlásiť sa na odber noviniek, nech ti nič neujde.
Prekroč svoje hranice – práve tam sa ukrýva poklad, ktorý hľadáš.
Bludny Vychodňar
Sleduj ma na Instagrame!
