Čo som robil po tom, ako som priletel do ďalšej krajiny na mojom Pyrenejskom presúvacom trippe? Dorazil som do Portugalska – štátu na samotnom západe Európy, ktorý omýva Atlantik a ktorý má v sebe jedinečný bonus: práve tu sa nachádza najzápadnejší bod európskeho kontinentu.
A presne ten som mal v pláne navštíviť na druhý deň. Ale ešte predtým som sa musel vôbec dostať na ubytovanie.
Bol už večer, okolo desiatej, a v Lisabone už autobusy premávali redšie, takže cesta trvala o niečo dlhšie. Hneď na letisku som si kúpil 72-hodinovú dopravnú kartu, aby som sa mohol po meste pohybovať bez obmedzení počas celého pobytu.
Nejakým spôsobom som sa „dotackal“ až na môj Airbnb, ktorý bol izbou v byte nejakého typka, čo tam dokonca ani nebol. Dvere na terasu mal otvorené a mačka sa volne pohybovala po byte, kľúče mi nechal v schránke, ktoré ma musel navigovať… Poviem ti, bola to menšia misia, ale nakoniec som sa tam úspešne dostal.
Ráno v Lisabone a cesta do Sintry
Na druhý deň, hneď po prebudení, som skočil do akcie. Mojím cieľom bolo dostať sa na vlakovú stanicu Braco de Prata, odkiaľ chodia priame vlaky do mesta Sintra. A keďže som býval v tejto oblasti, cesta bola našťastie jednoduchá.
Vlak do Sintry ide pravidelne a cesta trvá približne 50 minút. O chvíľu som už vystupoval v meste, ktoré je zapísané v UNESCO a vyzerá ako kulisa z rozprávky — ale môj cieľ, najzápadnejší bod Európy, bol stále v nedohľadne.
Prečo? Pretože Cabo da Roca sa nachádza v rozsiahlom národnom parku, kde je hneď niekoľko zastávok, vyhliadok a hradov. A to všetko ma ešte len čakalo.
Zo Sintry premávajú malé mikrobusy aj klasické autobusy, ktoré obiehajú celý park a vozia ľudí k tým najznámejším miestam.
Mikrobusom na úplný koniec Európy – Cabo de Roca
Zo Sintry som nasadol na mikrobus 1253, ktorý ide až na konečnú – na legendárne Cabo da Roca, najzápadnejší bod európskeho kontinentu.
A okamžite ti poviem jedno: drž sa! Vodiči týchto mikrobusov idú štýlom brzda – plyn – zákruta – plyn – brzda, akoby trénovali na Rally Dakar v horskej verzii. Cesty sú úzke, serpentíny tesné, autá sa ledva obchádzajú… a mne to celé pripadalo ako adrenalínová atrakcia zadarmo.
Ale za ten zážitok to stálo.
Cabo da Roca – miesto, kde Európa končí
Cabo da Roca nie je len turistický bod s tabuľou. Je to miesto, kde stojíš na vysokých útesoch a cítiš, ako pod tebou duní Atlantický oceán. Od teba smerom na západ už nie je nič – len voda, vietor a predstava, že ďalšia pevná zem je až Amerika. Presne to som si tam hovoril: „Raz pôjdem aj tam.“
Na útesoch som strávil dosť času, len som pozeral do diaľky a nechal vietor, aby ma skoro odfúkol.
Útesy a výhľady mimo turistickej trasy
Okrem hlavného chodníka som sa trochu vybral aj mimo označené trasy – nie extrémne, ale tak, aby som si našiel pokojné miesto s lepším výhľadom. A tie výhľady stáli za všetko. Trochu som pokračoval na juh.
Atlantik narážal o skaly takou silou, že to znelo ako hrom. Útesy sú vysoké, dramatické, strmé – a celé to pôsobí ako z fantasy filmu. Ak chceš zažiť miesto, kde si pripadáš malý ako mravec, toto je ono.
Zastávka pri majáku a Ministerstve obrany
Cestou späť do Sintry som sa ešte zastavil pri mieste, ktoré vyzeralo ako kombinácia majáku a ministerstva.
Na tabuli bolo napísané Ministerio de Defesa Nacional, čo je portugalské ministerstvo obrany – a logicky, celé to patrí pod ich pobrežnú bezpečnosť.
Maják pôsobil majestátne a okolité lúky boli pretkané chodníkmi, ktoré ma doviedli až na ďalšiu úžasnú vyhliadku.
Praia Aroeira – pláž ako z iného sveta
Nakoniec som prišiel ku pláži Praia Aroeira. Ale to nie je pláž, ku ktorej si len tak zbehneš. Tu je to skôr o tom, že stojíš vysoko na útese a kukáš dolu do hĺbky, kde pení oceán a kde si uvedomíš, aké sú tie skaly vlastne gigantické.
Celá scenéria pôsobila ako z iného vesmíru – vysoké útesy, silné vlny, vietor, surová príroda. Jedno z najkrajších miest, aké som kedy videl.
Cesta k Palácu Monserrate – kopce, pot a malý vodopád
Moja ďalšia plánovaná zastávka bola Park and Palace of Monserrate. Lenže dostať sa tam nebolo úplne jednoduché. Autobusy v Sintra-Cascais robia také „cyklické kolečká“ – najprv prejdú všetky hlavné atrakcie, ako Pena Palace či Castelo dos Mouros, potom pokračujú na Cabo da Roca, a cestou späť idú úplne inou trasou.
Takže na Monserrate som sa autobusom presne nedostal tak, ako som pôvodne plánoval. Musel som si to odšľapať pešo – asi 30 minút do kopca, serpentíny, lesné chodníčky, všade mach a eukalypty, a po ceste aj malý vodopád, ktorý pôsobil ako bonus zadarmo.
Ale nakoniec som tam dorazil… a stálo to za každú kvapku potu.
Palác Monserrate – exotika uprostred Portugalska
Palácio de Monserrate je jedna z najkrajších a najexotickejších stavieb celej Sintry. Postavili ho v 19. storočí britskí aristokrati a architektúra je úplne iný level než všetko ostatné v okolí.
Je to mix:
- gotiky
- indo-muslimských prvkov
- orientálnych detailov
- a romantizmu, ktorý Sintra preslávila
Interiér je zdobený jemnými klenbami, oblúkmi, vzormi a svetlom, ktoré prechádza cez každé jedno okno. Keď som vošiel dnu, mal som pocit, že som sa ocitol v paláci z rozprávky.
A záhrady?
To je ďalšia kapitola. Rozsiahle botanické parky plné exotických rastlín z celého sveta — bambusové lesy, ružové záhrady, jazierka, palmy, vlhké pralesné chodníčky… Cítiš sa tam ako v botanickom skanzene, len s tým rozdielom, že sa celým komplexom môžeš voľne prechádzať.
Prešiel som si celý areál, vošiel som do paláca a úprimne… architektúra ma dostala. Úplne iný svet, úplne iný štýl, niečo, čo na európskom kontinente uvidíš len párkrát. Ak sa budeš niekedy potulovať v Lisabone, Monserrate je must-see.
Návrat do Lisabonu a prechádzka historickým centrom
Po niekoľkých hodinách v Monserrate som sa vybral späť do Lisabonu, aby som ešte stihol pár miest za denného svetla. Vlak ma odviezol na hlavnú stanicu Lisboa Rossio, ktorá sama o sebe vyzerá ako palác.
Odtiaľ som prešiel priamo na Casco Histórico de Lisboa, čiže do historického centra, kde sa nachádza aj jedno z najznámejších lisabonských námestí:
Praça Dom Pedro IV – srdce Lisabonu
Praça Dom Pedro IV, známe aj ako Rossio Square, je jedno z najživších a najhistorickejších námestí v Lisabone. Je to miesto, kde sa mieša história s moderným ruchom — električky cinkajú, ľudia posedávajú v kaviarňach, a celé námestie je pokryté ikonickou vlnovitou dlažbou z čiernych a bielych kamienkov.
Presne tu sa Lisabon cíti ako Lisabon: široké priestory, krásne fontány, veľká socha kráľa Dom Pedra IV. uprostred a budovy so starobylými fasádami všade navôkol.
Trhy, klobáska a atmosféra
Keď som tam dorazil, zhodou okolností sa na námestí konali trhy. Vyzeralo to trochu ako vianočné trhy — stánky, svetielka, vôňa jedla — len s tým rozdielom, že bol začiatok marca. Portugalsko si zrejme robilo vlastný časový kalendár.
Bol som hladný, takže som si dal klobásku zo stánku, ktorá mi zachránila život po celom dni chodenia. Popri tom som sa ešte chvíľu túlkal po námestí a užíval si atmosféru starého mesta.
Ako vidieť ikonický lisabonský výhľad úplne zadarmo
V Lisabone je jeden známy výťah, ktorým sa dostaneš na vyhliadku nad mestom. Volá sa Elevador de Santa Justa, väčšina turistov ho pozná, zaplatí okolo 7 eur, a ešte si aj postojí v dlhom rade. No ja ti teraz ukážem oveľa lepší trik, ako sa dostať na tú istú vyhliadku zadarmo.
A je to jednoduché:
- prejdeš okolo samotného výťahu,
- pokračuješ rovno,
- po pár metroch odbočíš doľava,
- ideš trochu do kopca,
- a na pravej strane uvidíš schody, ktoré ťa zoberú do „predsiene“ vyhliadky,
- odtiaľ už len vystúpaš hore ku rooftop kaviarni, ktorá je presne na tej istej plošine ako cestovateľmi preplnený výťah.
Výsledok?
Rovnaký výhľad, žiadne čakanie a nula eur. Hore máš aj super miesto na sedenie a výhľad na celé mesto ti nič neruší. Niekedy je najlepšia atrakcia tá, ktorú si objavíš sám.
(Fotky a cestu pridám, aby si vedel, kadiaľ ísť.)
Milovníci futbalu, pozor – Cristiano Ronaldo v životnej veľkosti
Na záver dňa som sa vrátil na námestie Praça da Figueira, kde som objavil obchod s portugalskými dresmi. A v ňom — figúrina Cristiana Ronalda v životnej veľkosti. Tak jasné, že som tam musel vojsť. Veď si v Portugalsku, a keď vidíš Ronalda, nejdeš len tak ďalej.
Prekroč svoje hranice – práve tam sa ukrýva poklad, ktorý hľadáš.
Bludny Vychodňar
Sleduj ma na Instagrame!
